|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. decembra 2018
Žiga: Paroplynová elektráreň Malženice môže byť pre SR strategická
Plynová elektráreň v Malženiciach pri Trnave.
Zdieľať
Plynová elektráreň v Malženiciach pri Trnave. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Bratislava 5. decembra (TASR) - Paroplynová elektráreň Malženice pri Trnave môže byť pre Slovensko strategická. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD). Malženický paroplyn kúpila na základe dohody oboch svojich akcionárov v tomto roku do svojho portfólia Západoslovenská energetika (ZSE), v ktorej má 51-percentný podiel štát."Myslím si, že takýto veľký zdroj, ktorý na Slovensku máme, by nemal byť ani demontovaný a ani by nemal prejsť do vlastníctva inej štruktúry, na ktorú nemáme dosah, pretože výstavba takéhoto zdroja stojí niekoľko stoviek miliónov eur a my sme ho kúpili niekoľkonásobne lacnejšie," priblížil Žiga.
Paroplynový zdroj neďaleko Trnavy je podľa neho pre štát výhodný aj v prípade, ak by stále nevyrábal elektrinu. "Aj v prípade, že by sme ho držali ako rezervný zdroj, že by sme ho nepúšťali do riadnej prevádzky, tak tie náklady na udržiavanie tohto zdroja sú rádovo v stovkách tisíc eur ročne, čo pre takúto spoločnosť ako je ZSE, nie je problém. Naopak, ak by bolo nevyhnutné takýto zdroj spustiť do prevádzky, napríklad v prípade nejakej energetickej krízy, tak budeme mať k dispozícii zdroj," dodal Žiga.
Dôvodom pre kúpu paroplynového zdroja podľa neho teda boli najmä strategické záujmy, aby mal štát dosah na tento 400-megawattový (MW) zdroj. "To je vlastne výkon jedného bloku jadrovej elektrárne," dodal. Väčšie náklady by podľa neho vznikli, ak by sa elektráreň demontovala a rozpredala a v budúcnosti by ju bolo potrebné postaviť, ako sú náklady na jej udržiavania v stave "studenej rezervy".
Hovorkyňa ZSE Michaela Dobošová pre TASR 21. augusta 2018 uviedla, že ZSE na základe dohody a konzultácií oboch svojich akcionárov kúpila do svojho portfólia 100 % podiel v obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej paroplynovú elektráreň Malženice.
Informovala, že tomuto kroku predchádzala investorská analýza (tzv. due dilligence) z pohľadu technických, právnych a finančných aspektov. "V rámci analýzy v elektrárni prebehla v mesiacoch máj a jún 2018 testovacia prevádzka pod dohľadom renomovaných európskych spoločností, ktorá preukázala, že výrobný zdroj je v plnej miere pripravený na plnú prevádzku. Rozhodnutie o akvizícii vychádza zo strategického významu paroplynovej elektrárne pre celú elektrizačnú sústavu SR," priblížila.
Elektráreň Malženice je podľa Dobošovej zároveň možné využiť pri zabezpečovaní stability dodávky a celej siete napríklad v súvislosti s expanziou obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a prípadných nepredvídateľných situácií v elektrizačnej sústave či výrobe.
Doplnila, že paroplynová elektráreň Malženice bola uvedená do prevádzky v roku 2010 s inštalovaným výkonom 436 MW. Pôvodná výška investície bola 430 miliónov eur, pre nepriaznivé cenové podmienky na trhu bola elektráreň v októbri 2013 zakonzervovaná. Jej technológia bola v prevádzke približne 11.000 hodín, pričom ekonomická životnosť je 200.000 prevádzkových hodín.
Elektráreň je podľa Dobošovej jednou zo špičkových paroplynových elektrární v Európe. Výhodami paroplynovej elektrárne je veľmi flexibilný (rýchly) štart, ktorý je vhodný pre operatívne vyrovnávanie a regulovanie prenosovej sústavy. Vzhľadom na inštalovaný výkon (porovnateľný s blokom jadrovej elektrárne) má tento zdroj jedinečnú pozíciu a význam v rámci energetickej sústavy SR, aj ako tzv. back-up pre jeden blok jadrovej elektrárne. Paroplynová elektráreň je veľmi ekologický zdroj (len tretinová produkcia CO2 v porovnaní s priemernou uhoľnou elektrárňou) s vysokou účinnosťou výroby (až 58 %).
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR