Žiakom Ľ. Štúra bol aj vodca vojvodinských Srbov Svetozar Miletić

Bratislava 3. decembra (TASR) - Idey, myšlienky a úsilia Ľudovíta Štúra a štúrovcov už vo svojej dobe prenikli aj medzi Slovákov, žijúcich v početných enklávach v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku, Zakarpatskej Ukrajine i v Srbsku. Svedčí o tom aj publikácia historika a literárneho historika, rodáka z Kulpína v srbskej Vojvodine, Samuela Čelovského (1950) Z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. Tento obsiahly zborník monografických štúdií a referátov v roku 2010 vydal Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci v Srbsku s finančným prispením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave a Odseku pre slovakistiku Filozofickej fakulty v Novom Sade.


Hneď v prvej monografickej štúdii Pôvod, štúdiá a prvé pôsobisko Félixa Kutlíka sa dozvedáme, že „bol priateľom Jána Kollára a Ľudovíta Štúra a písal do mnohých slovenských novín (Pešťbudínske vedomosti, Národný hlásnik, Národné noviny a iné)“. Bola to aj jeho zásluha, ako sa dozvedáme ďalej, že „už o rok neskoršie (1843) petrovská cirkev venovala 50 zlatých na Ústav reči a literatúry československej v Bratislave, kde, ako je známe, pôsobil Ľudovít Štúr. Revolučné a demokratické myšlienky štúrovskej generácie nachádzajú v Petrovci živnú pôdu.“

O vzdelávacom zariadení, ktoré predstavovala Nedeľná škola s knižnicou a ktorú v Báčskom Petrovci založil Štefan Homola, autor napísal: „Totiž bol to typ Nedeľnej školy, akej základy položili vodcovia slovenského národného hnutia Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr a aké vznikali v rokoch 1842-1848 v celom Uhorsku, na území obývanom Slovákmi.“ A nezabudol pripomenúť ani to, že mnoho kníh knižnici venovali bratia Karol a Ľudovít Štúrovci, ako aj to, že jeden z najväčších srbských intelektuálov tej doby a vodca vojvodinských Srbov Svetozar Miletić bol „veľký priateľ Slovákov a žiak Ľudovíta Štúra“, ktorého pamiatku u nás pripomína jedna z najfrekventovanejších ulíc v Bratislave. Je pozoruhodné, že pre Slovákov v národnostne zlom roku rakúsko-maďarského vyrovnania, čiže v roku 1867, sa Svetozar Miletić stal mešťanostom Nového Sadu.

Z literárnohistorického hľadiska je dôležité poznanie, že „v literatúre slovenského romantizmu v rámci juhoslovanských motívov dochádza k vzniku a dominácii typu juhoslovanského hrdinu. (...) V literatúre slovenského romantizmu sa o udomácnenie typu juhoslovanského hrdinu pričinil v poézii Ján Kollár, Karol Kuzmány, Ľudovít Štúr, Ján Botto, Bohuslav Nosák Nezabudov a Andrej Sládkovič, v próze Ján Kalinčiak. V prácach týchto významných slovenských spisovateľov, predovšetkým v básňach a poviedkach s juhoslovanskou tematikou, vznikol typ juhoslovanského hrdinu, ktorý odvážne bojuje proti cudzej nadvláde. Tým tieto práce ideovo aktivizačne vplývali na slovenský národný život.“

V súvislosti s peňažnou zbierkou na Maticu slovenskú autor pripomína, že to „neboli jediné zbierkové akcie v tomto období, lebo ako sa dozvedáme z  Pešťbudínskych vedomostí, zbieralo sa aj na pomník Ľudovíta Štúra, Holubyho a Šuleka, Hamuljaka a i.“

V referáte Príspevok k výskumu Slávika, Zorničky, prvých slovenských časopisov pre deti a mládež autor venuje veľkú pozornosť dramatikovi, básnikovi a publicistovi Jozefovi Podhradskému. „Po skončení základnej školy vo Vrbovciach, Podhradský navštevoval gymnázium v Šamoríne, Komárne a Bratislave, kde sa stal horlivým zástancom Ľudovíta Štúra.“ Dodajme, že už v roku 1850, teda ešte za života Ľudovíta Štúra, publikoval drámu Holuby a Šulek, kde nájdeme aj ódické pasáže na Štúrovu osobnosť. Podobne vyzdvihuje aj účinkovanie Jána Rohoňa, evanjelického kňaza v Hložanoch a jeho vzťah k Ľudovítovi Štúrovi. „Patril medzi popredných vojvodinských slovenských národných buditeľov, bol spolupracovníkom Jána Kollára, spoluosnovateľom slovenského prestolného prosbopisu, ctiteľom Ľudovíta Štúra a hostiteľom Janka Kráľa počas jeho návštevy v Hložanoch.“

Publikácia profesora Samuela Čelovského (1950) Z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine je významným príspevkom k poznaniu dejín nášho národného obrodenia a presadzovania sa štúrovských úsilí aj za etnickými hranicami Slovenska, medzi Slovákmi, žijúcimi v kompaktných enklávach v zahraničí.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR