Žiadna kríza nie je, myslí si Karel Holas z kapely Čechomor

BRATISLAVA 6. novembra (WEBNOVINY) - Česká formácia Čechomor na budúci rok oslávi 25. výročie svojho vzniku. Napriek často skloňovanej kríze vo svete i v hudobnom priemysle skupina nechystá žiadne úsporné opatrenia, práve naopak. Do zostavy pribrala nového člena a neustále koncertuje nielen po Česku a Slovensku. Huslista, spevák a skladateľ kapely Karel Holas v našom rozhovore prezradil, kam by sa so skupinou vo svete ešte chcel pozrieť a čo chystá Čechomor na budúci rok.


Čechomor má za sebou úspešný koncert v Bratislave a pred sebou trojicu koncertov so známou speváčkou Suzanne Vega. Nebude to však vaša prvá spolupráca. Kedy to vlastne celé začalo?

Spolupráca sa rozbehla v roku 2009, kedy sme s ňou odohrali tri veľké koncerty v Českej republike. Odvtedy sa vidíme každý rok. Buď ma ona pozve do New Yorku alebo my si ju pozveme sem. Najbližšie budeme 6., 8. a 9. novembra hrať spolu opäť v Česku. Čo sa týka našej spolupráce, medzitým vzniklo kopec vecí. Napríklad vlani nám vyšiel album Místečko a pre jeho rozšírenú verziu nám Suzanne Vega naspievala skladbu Rain it is Falling, čo je v angličtine naspievaná moravská ľudová pieseň. Takže tá spolupráca je vlastne veľká. Keď sa nám podarí dostať prvoligovú speváčku z 80. a 90. rokov na dosku, tak to považujeme za veľký úspech.

Ľudovky prespievané do angličtiny musia znieť zaujímavo...

Musím povedať, že sa tomu bránime. Aj keď hráme vonku, tak spievame po česky. Bohužiaľ, Suzanne Vega nehovorí po česky, tak sme museli v tomto smere ustúpiť. Keď si vezmete tú ľudovú hudbu, tá reč k tomu patrí, je to nejaká zvukomaľba. A my keď hráme v zahraničí, a nespievali by sme po česky, tak by sme to degradovali. Práve preto to spievame v češtine, lebo je to iné. Ak si zoberiete hocijakú európske mesto, Bratislavu, Prahu, Viedeň, tak určité veci sú tam rovnaké – všetky tie McDonaldy a KFC a neviem, čo všetko, no ak tam prídete vy a spievate a hovoríte po česky, tak tam prinesiete niečo originálne.

Načrtli sme váš najbližší program, a to vystúpenie so Suzanne Vega, no množstvo zaujímavých koncertov máte za sebou. Nedávno ste koncertovali v Rusku...

Tento rok sme toho pobehali naozaj veľa. Boli sme v Alžírsku, Rusku a Belgicku. Vlani sme zase boli v Austrálii a na Novom Zélande. V zahraničí je naša hudba vnímaná veľmi pozitívne. Neusudzujem to len z toho, že tam ideme hrať, že nás tam niekto pozve, ale aj z toho, ako sme tam vnímaní. Naše koncerty samozrejme navštevujú najmä Česi a Slováci, no aj mnoho domácich. Myslím si, že to svedčí o tom, že to nerobíme až tak zle.

Máte v tomto smere ešte nejaké méty? Kam by ste sa ešte chceli pozrieť?

Ešte nám chýba Južná Amerika, kde sme nikdy neboli. Dúfam, že sa nám tam ešte podarí vycestovať. Čo sa týka mét, myslím si, že človek si ich dáva najmä keď je mladý. Keď je starší, buď sa niečo už podarilo alebo nie, a ak áno, treba si to náležite užiť.

Popri troch novembrových koncertoch so Suzanne Vega máte niekoľko koncertov naplánovaných aj na budúci rok. Čechomor je napríklad jednou z prvých potvrdených kapiel na slovenskom Topfeste. Plánujete popri koncertovaní v roku 2013 aj nahrávať?

Na budúci rok máme 25. výročie založenie Čechomoru a k tomu chystáme nový program. Sme teraz vo fáze premýšľania a nerád by som zatiaľ prezradzoval viac. Chceli by sme však predviesť niečo zaujímavé, čo sme doteraz nerobili. Ten plán je asi taký, že by sme na budúci rok chceli zvláštnymi koncertmi a ľuďmi, ktorí s nami počas tých 25 rokov spolupracovali, urobiť nejaký spoločný program. Mohlo by ísť o šesť či osem koncertov. Či s týmto programom prídeme aj na Topfest, to ešte neviem.

V ostatných rokoch ste okrem iného postupne vydávali povesti českých, sliezskych a moravských hradov. Neskôr to vyšlo dokonca aj ako komplet. Neuvažovali ste nad tým, že by vznikli aj povesti slovenských hradov?

Uvažovali sme o tom, dokonca sme mali aj niečo pripravené, ale bohužiaľ sme boli dohodnutí na troch dieloch. Potom sme mali iné povinnosti a už sa to nepodarilo uskutočniť. Dúfam však, že sa nám to ešte podarí spraviť.

Vaša tvorba je veľmi špecifická, pomerne ojedinelá aj v rámci česko-slovenskej scény. Zaujímalo by, ako si vysvetľujete fakt, že vám za tých viac ako 20 rokov nevyrástla relevantná konkurencia.

Nepovedal by som, že tu nie je konkurencia. Je množstvo kapiel, ktoré hrajú niečo podobné ako my, a to aj na Slovensku. Príkladom bola skupina Jej družina (tá v súčasnosti pokračuje s pozmenenou zostavou pod názvom Družina, pozn. Webnoviny). My to v prvom rade chceme robiť a keď to spolu robíme, tak chceme, aby výsledok bol čo najlepší. Možno keby sme to robili každý zvlášť, tak by to nebolo dobré, ale robíme to s Frantou Černým (zakladateľ skupiny, pozn. Webnoviny) a je to taký kompromis medzi nami, tak to funguje. Jeden druhého strážime, hovoríme si „to je kravina, to fakt robiť nebudem“, a ak ten druhý je schopný to akceptovať, respektíve presvedčiť toho druhého, že to tak nie je, tak je to správne. Pre našu kapelu je to najlepšia cesta, aká môže byť.

Keď sme už pri vašom vzťahu s Frantom Černým, stalo sa, že by jeden z vás niekedy nechcel pokračovať v skupine Čechomor?

Hádame sa stále, ale aby sme si povedali, že sa na to vykašleme, to sa ešte nestalo, a myslím si, že k tomu ani nedôjde. Sme totiž na seba tak zvyknutí, že by nám asi potom bolo smutno.

Okrem vás dvoch pôsobia v kapele ďalší piati muzikanti. Je súčasné zloženie Čechomoru čo sa týka nástrojov i ľudí tým ideálnym?

Presne tak. Všetci hovoria o tom, že je kríza, tak my proti nej bojujeme tak, že ešte priberáme hudobníkov, aby sme dokázali, že žiadna kríza nie je. Teraz sa k nám pripojil gitarista Michael Vašíček. Je to preto, že Místečko má veľa gitár a my sme chceli, aby to naživo znelo čo najviac autenticky. Okrem toho je to výborný hudobník, ktorý prinesie do kapely iný pohľad.

Čechomor - Mezi horami