|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. júla 2011
Ženy zarábajú menej ako muži
Ženy jednoznačne zarábajú menej na dokázateľne rovnakých pozíciách a dokázateľne vykonávajú prácu rovnakej hodnoty ako muži. Typické je tiež odlišné stanovenie hodnoty ...
Zdieľať
Foto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 3. júna (WEBNOVINY) - Ženy jednoznačne zarábajú menej na dokázateľne rovnakých pozíciách a dokázateľne vykonávajú prácu rovnakej hodnoty ako muži. Typické je tiež odlišné stanovenie hodnoty práce vykonávanej ženami, hoci môže ísť o prácu rovnakého či podobného charakteru, ako má práca vykonávaná mužmi.
„Svedčí to o androcentricky či sexisticky nastavených hodnotiacich kritériách,“ uvádza sa okrem iného v Súhrnnej správe o rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2010 z dielne rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa dostane na budúci týždeň na rokovanie parlamentu.
Prestížne odvetia
Ako sa v správe ďalej pripomína, ženy a muži majú tendenciu pracovať v odlišných odvetviach, čo úzko súvisí s výberom študijného odboru, ale aj so socializáciou k žensky a k mužsky vhodným zamestnaniam. Navyše tzv. feminizované odvetvia sú zvyčajne menej trhovo prestížne, celkovo sú v nich nižšie mzdy, ale sú aj menej v pozornosti štátnych ekonomických stimulov či stratégií podpory.
„Vo svojej podstate však rodová segregácia trhu práce nemôže byť vnímaná ako príčina rodových príjmových rozdielov, problém je hierarchizácia a nižšie ohodnotenie tzv. ženských prác a odvetví,“ upozorňuje sa v správe. Na mzdové rozdiely vplýva aj vyššia pravdepodobnosť a častejšie prerušovanie kariér žien v dôsledku rodovo stereotypného vnímania a očakávaní spojených s ich materskou rolou v spoločnosti, ako aj vyššia pravdepodobnosť opakovaných a dlhších období nezamestnanosti na rozdiel od mužov, ktorých pracovná kariéra má viac lineárny charakter. Ilustračné foto SITA/AP
Na úroveň rodového mzdového rozdielu významne vplýva úroveň dosiahnutého vzdelania ženy, hoci rozdiel sa úplne neeliminuje dokonca ani u najvyššie kvalifikovaných žien.
V niektorých prípadoch sa dokonca ešte aj zväčšuje. Signifikantným faktorom je aj vek ženy - zatiaľ čo najnižšie rodové mzdové rozdiely sú vo vekových kategóriách pod 30 rokov, vo vyšších vekových kategóriách dosahuje až päťnásobok.
Jednou zo základných charakteristík rodových mzdových rozdielov je fakt, že v najnižších mzdových pásmach pracuje výrazne viac žien ako mužov.
Hrubú mesačnú mzdu od 300 do 350 eur poberá približne šesť percent žien a 4,2 percenta mužov, 350 až 400 eur asi deväť percent žien a 4,2 percenta mužov, 400 až 450 eur až 8,5 percenta žien, ale len päť percent mužov.
Rodový mzdový rozdiel je 21,9%
Medzi základné ukazovatele rodových mzdových rozdielov patrí percentuálny rozdiel priemernej hrubej hodinovej mzdy žien a mužov. Rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme podľa metodiky Eurostatu sa za ostatné roky znižoval, v roku 2009 sa však opäť zvýšil a dosiahol hodnotu 21,9 percenta. Pritom v členských krajinách Európskej únie sa priemer už dlhodobo pohybuje na úrovni 17 percent. Rodový mzdový rozdiel na základe hrubej mesačnej mzdy v hospodárstve v štvrtom štvrťroku 2010 dosiahol 23,9 percenta v neprospech žien.
Rodový mzdový rozdiel v podnikateľskej sfére je tradične vyšší ako v nepodnikateľskej a v štvrtom štvrťroku 2010 dosiahol 23,4 percenta, resp. 17,4 percenta v neprospech žien. Najväčšie rozdiely na priemernej mesačnej mzdy žien a mužov v hospodárstve SR sa podieľajú všetky zložky mzdy, od jej základu až po mzdu za pohotovosť. Ilustračné foto : SITA/AP
Osobitne sú u mužov vyššie hlavne prémie a odmeny, ktoré sú takmer dvakrát vyššie ako u žien. Z hľadiska veku sa rodový mzdový rozdiel začína dramaticky zvyšovať medzi 25 až 30-tym rokom ženy, vrchol dosahuje vo veku 35 a do jej 50-tich rokov sa drží na 22-percentnej hladine.
Do dôchodku ženy klesá na približne 10 percent. Toto je vývoj v podnikateľskej sfére, kde mzdové rozdiely výrazne ovplyvňuje materstvo ženy, ktoré sa stáva pre ňu sociálnym znevýhodnením. V nepodnikateľskej sfére sa rodový mzdový rozdiel udržuje na pomerne stabilnej úrovni a mzdová mobilita mužov nie je taká vzostupná ako v podnikateľskej sfére.
„Svedčí to o androcentricky či sexisticky nastavených hodnotiacich kritériách,“ uvádza sa okrem iného v Súhrnnej správe o rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2010 z dielne rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa dostane na budúci týždeň na rokovanie parlamentu.
Prestížne odvetia
Ako sa v správe ďalej pripomína, ženy a muži majú tendenciu pracovať v odlišných odvetviach, čo úzko súvisí s výberom študijného odboru, ale aj so socializáciou k žensky a k mužsky vhodným zamestnaniam. Navyše tzv. feminizované odvetvia sú zvyčajne menej trhovo prestížne, celkovo sú v nich nižšie mzdy, ale sú aj menej v pozornosti štátnych ekonomických stimulov či stratégií podpory.
„Vo svojej podstate však rodová segregácia trhu práce nemôže byť vnímaná ako príčina rodových príjmových rozdielov, problém je hierarchizácia a nižšie ohodnotenie tzv. ženských prác a odvetví,“ upozorňuje sa v správe. Na mzdové rozdiely vplýva aj vyššia pravdepodobnosť a častejšie prerušovanie kariér žien v dôsledku rodovo stereotypného vnímania a očakávaní spojených s ich materskou rolou v spoločnosti, ako aj vyššia pravdepodobnosť opakovaných a dlhších období nezamestnanosti na rozdiel od mužov, ktorých pracovná kariéra má viac lineárny charakter. Ilustračné foto SITA/AP
Na úroveň rodového mzdového rozdielu významne vplýva úroveň dosiahnutého vzdelania ženy, hoci rozdiel sa úplne neeliminuje dokonca ani u najvyššie kvalifikovaných žien.
V niektorých prípadoch sa dokonca ešte aj zväčšuje. Signifikantným faktorom je aj vek ženy - zatiaľ čo najnižšie rodové mzdové rozdiely sú vo vekových kategóriách pod 30 rokov, vo vyšších vekových kategóriách dosahuje až päťnásobok.
Jednou zo základných charakteristík rodových mzdových rozdielov je fakt, že v najnižších mzdových pásmach pracuje výrazne viac žien ako mužov.
Hrubú mesačnú mzdu od 300 do 350 eur poberá približne šesť percent žien a 4,2 percenta mužov, 350 až 400 eur asi deväť percent žien a 4,2 percenta mužov, 400 až 450 eur až 8,5 percenta žien, ale len päť percent mužov.
Rodový mzdový rozdiel je 21,9%
Medzi základné ukazovatele rodových mzdových rozdielov patrí percentuálny rozdiel priemernej hrubej hodinovej mzdy žien a mužov. Rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme podľa metodiky Eurostatu sa za ostatné roky znižoval, v roku 2009 sa však opäť zvýšil a dosiahol hodnotu 21,9 percenta. Pritom v členských krajinách Európskej únie sa priemer už dlhodobo pohybuje na úrovni 17 percent. Rodový mzdový rozdiel na základe hrubej mesačnej mzdy v hospodárstve v štvrtom štvrťroku 2010 dosiahol 23,9 percenta v neprospech žien.
Rodový mzdový rozdiel v podnikateľskej sfére je tradične vyšší ako v nepodnikateľskej a v štvrtom štvrťroku 2010 dosiahol 23,4 percenta, resp. 17,4 percenta v neprospech žien. Najväčšie rozdiely na priemernej mesačnej mzdy žien a mužov v hospodárstve SR sa podieľajú všetky zložky mzdy, od jej základu až po mzdu za pohotovosť. Ilustračné foto : SITA/AP
Osobitne sú u mužov vyššie hlavne prémie a odmeny, ktoré sú takmer dvakrát vyššie ako u žien. Z hľadiska veku sa rodový mzdový rozdiel začína dramaticky zvyšovať medzi 25 až 30-tym rokom ženy, vrchol dosahuje vo veku 35 a do jej 50-tich rokov sa drží na 22-percentnej hladine.
Do dôchodku ženy klesá na približne 10 percent. Toto je vývoj v podnikateľskej sfére, kde mzdové rozdiely výrazne ovplyvňuje materstvo ženy, ktoré sa stáva pre ňu sociálnym znevýhodnením. V nepodnikateľskej sfére sa rodový mzdový rozdiel udržuje na pomerne stabilnej úrovni a mzdová mobilita mužov nie je taká vzostupná ako v podnikateľskej sfére.