Ženy musia robiť o tri mesiace dlhšie na plat, aký majú muži

BRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) - Na Slovensku si v piatok po prvýkrát pripomíname Deň v rovnosti odmeňovaní medzi mužmi a ženami, ktorým sa má táto problematika dostať do povedomia verejnosti, pretože aj napriek všetkej prijatej legislatíve určenej na vykorenenie tohto problému, nerovnosť medzi rodmi neustále trápi členské krajiny EÚ, vrátane Slovenska.


V tejto súvislosti sa na Zastupiteľstve Európskej komisie na Slovensku uskutočnila tlačová beseda poukazujúcu práve na problém rodovej nerovnosti vyúsťujúcej aj do rodovej mzdovej nerovnosti.

Ako pripomenula Oľga Pietruchová z Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR SR, tento deň má zvýrazniť, že ženy musia pracovať na Slovensku o tri mesiace dlhšie ako muži, aby zarobili rovnakú mzdu za rok.

Pietruchová objasnila, že rodový mzdový rozdiel patrí k najviac sledovaným a diskutovaným prejavom rodovej nerovnosti, respektíve diskriminácie na trhu práce.

Slovensko patrí ku krajinám únie s jeho najvyššou hodnotou. Napriek tomu, že Slovensko prijalo potrebnú legislatívu, ktorá zakotvuje mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty, na Slovensku pretrvávajú značné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.


Mzdové rozdiely sa zmenšujú, v rámci únie však zaostávame

Pietruchová ďalej poznamenala, že trend je na Slovensku síce pozitívny a rodový mzdový rozdiel sa postupne znižuje, v súčasnosti je však na Slovensku približne 20,7 percenta (Eurostat 2010) v porovnaní s EÚ, kde je 16,4 percenta. Inak povedané, priemerný zárobok žien tvorí menej ako 80 percent z mužskej priemernej mzdy. Ako poznamenala europoslankyňa Edit Bauer, horšie ako Slovensko je na tom napríklad Česká republika či Rakúsko.

Princíp rovnosti odmeňovania z pohľadu rodovej rovnosti patrí medzi najfrekventovanejšie zásady v medzinárodnom práve, ako aj v pracovnom práve EÚ.

V tejto oblasti bolo na úrovni EÚ prijatých niekoľko smerníc, predovšetkým pokiaľ ide o zásadu rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu a zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami z roku 1975.

Aj sám vedúci Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel sa pýta, ako je to vlastne možné, že aj po toľkých rokoch a aj napriek tomu, že máme všetku potrebnú legislatívu, je možné, že tieto rozdiely naďalej pretrvávajú.

Myslí si, že problém nie je v legislatíve, ale v impotencii vynucovacích mechanizmov danej legislatívy. K tomuto názoru sa prikláňa aj Bauer, ktorá s poľutovaním skonštatovala, že máme také zákony, ktoré nie celkom fungujú a tento problém chce podľa nej oveľa viac ako samotný zákon. Akcentovala aj to, že táto problematika nie je len o platoch, ale má aj ďalekosiahlejšie následky, ako napríklad to, že nižšie platy žien finálne vyústia do nižších dôchodkov, čo v konečnom dôsledku znamená, že podiel žien v riziku chudoby je 22 percent.


Ženy majú často vyššie vzdelanie ako muži

Paradoxom je, že aj napriek vyššej vzdelanosti žien, muži stále zarábajú viac. Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek argumentoval, že ženy majú stále lepšie vzdelanie, je viac absolventiek vysokých škôl, tiež sú lepšie jazykovo vybavené a popri práci stíhajú aj rodinu, ale aj napriek tomu stále zarábajú menej.

Pietruchová poznamenala, že najväčšie rozdiely sa prejavujú pri vysokoškolsky vzdelaných ženách a mužoch, keď ženy zarábajú menej najmä pri vrcholových pozíciách, pre ilustráciu uviedla post prezidenta veľkých spoločností, pričom dodala, že najmenšie rozdiely sú v povolaniach s najnižšími mzdami.

Problémom sú aj dlhodobo zakorenené stereotypy, ako napríklad, že žene dominantne patrí miesto v domácnosti, pri deťoch.

Silvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny vidí problém aj vo vzdelávaní. Ako objasnila, niektoré sektory sa vnímajú ako tradične mužské a niektoré ako primárne ženské.