Ženu väznila 30 rokov doma fóbia, vyliečila ju cesta okolo sveta

Američanka ArLynn Presser takmer 30 rokov nevedela, aké je to dýchať čerstvý vzduch. V dome vo Winnetke v štáte Illinois, prežila v izolácii desiatky rokov, až takmer celkom stratila kontakt so skutočným svetom.


ArLynn trpela agorafóbiou – chorobným strachom z pobytu na otvorenom priestranstve, ktorý z obyčajného nákupu, cestovania autobusom či bežných tlačeníc urobil v ponímaní 51-ročnej ženy scény vytrhnuté z hororu. Jedného dňa sa však rozhodla svoj život navždy zmeniť – plán znel jednoducho – za 365 dní navštíviť všetkých 325 priateľov z Facebooku. To, čo by pre obyčajného človeka znamenalo malý úlet s vysokým finančným rozpočtom, však pre Američanku predstavovalo tvrdý boj.

„Mala som problémy opustiť dom a jeho okolie. Začiatkom roka som bola taká vystrašená, že som nedokázala nastúpiť do lietadla,“ povedala ArLynn, ktorá si 31. decembra 2010 dala predsavzatie prekonať svoj najväčší strach. Aby sa len tak jednoducho nevzdala, zverejnila svoje rozhodnutie aj na svojom blogu. A tak sa „odsúdila“ na rok plný výziev.

Po roku cestovania a 39 letoch do 13 krajín Američanka stretla 288 facebookových priateľov. Jej pas sa zaplnil pečiatkami z Kórey, Taiwanu, Filipín, Malajzie, Indie, Dubaja, Talianska, Nemecka, Anglicka aj Írska. Okrem toho, že postupne prekonala svoj strach a stretla sa s on-line priateľmi tvárou v tvár, ArLynn sa naučila mnohé nové zručnosti. „Jedna z prvých priateliek, ktoré som stretla, ma naučila otvárať fľašu šampanského pomocou meča,“ smeje sa Američanka. Okrem toho liezla po kopcoch v Kalifornii, jazdila na sajdke, naučila sa spievať operu, vyskúšala hodinu zumby a absolvovala tréning na zručnosti osobného strážcu.

Američanka sa snažila svoju fóbiu pred ostatnými skrývať, v niektorých momentoch ju však prepadla úzkosť vrcholiaca do panických záchvatov strachu. Zopárkrát tak skončila aj na pohotovosti, kde ju tíšili pomocou infúzie. „Je to taký pocit, akoby ste mali infarkt. Ako keby ste mali zomrieť – presne v danom okamihu,“ opisuje svoje zážitky Presserová.

ArLynn pracuje ako spisovateľka a jej práca jej dovoľovala zahrabať sa na dlhé týždne medzi papiere a príbehy odohrávajúce sa v jej hlave. Aby sa necítila úplne osamelá, priateľov hľadala na internete. S niektorými sa zoznámila cez Facebook, s ďalšími cez on-line scrabble. Jediní ľudia, s ktorými sa stretávala tvárou v tvár, boli jej dvaja synovia. Keď sa odsťahovali z domu, ArLynn si uvedomila, že musí urobiť niečo so svojím životom. „Zrazu som trávila príliš veľa času sama a ešte viac pred počítačom.“ A tak sa rozhodla spoznať svojich virtuálnych priateľov naživo. Asi 30 z nich patrilo k fanúšikom jej starého otca – spisovateľa Fritza Reuter Leibera, ďalších poznala vďaka on-line hrám a niektorí patrili k bývalým spolužiakom zo strednej a vysokej školy, ktorých nevidela celé roky.

Nie každý bol však nadšený z jej nápadu. Niektorí ľudia na jej návrh neodpovedali a našli sa aj takí, ktorí si následne zablokovali svoj profil. „Väčšina ľudí však bola veľmi ústretová. Asi 10 percent z nich reagovalo neisto a chceli udržať priateľstvo len na virtuálnej úrovni,“ hovorí ArLynne. Päť z nich medzitým zomrelo a 18 jej návrh ignorovalo. Ďalší dvaja boli zo zvieracej ríše – fanúšikovské stránky psíkov, ktoré zriadili ich majitelia – tých navštívila tiež.

S priateľmi sa stretávala len na verejných miestach – jednak kvôli bezpečnosti a tiež kvôli prekonaniu strachu z otvorených priestranstiev. Asi v polovici roka Američanka narazila na priateľa číslo 140 – filmára Bena Gonzalesa. Toho jej príbeh natoľko zaujal, že sa podľa neho rozhodol nakrútiť dokumentárny film. Keďže si ArLynn dôležité momenty svojho polročného výletu zaznamenávala na vlastnú videokameru, poskladať mozaiku z celej cesty nebolo až také zložité. Pri filmovaní mu pomohol aj syn Joseph, ktorý ArLynn sprevádzal niekoľko týždňov. Film, ktorý bude mať názov Face to Facebook, je momentálne v postprodukcii a na plátna by sa mohol dostať v priebehu roka 2012. „Je ťažké emocionálne sa nezapliesť do jej príbehu a tiež bolo skvelé sledovať jej rast, cestu a premenu – skutočne pozoruhodné,“ uviedol Gonzales.