Ženská obriezka je v kultúre Masajov najväčším dôvodom na oslavu

Kiteto 24. júla (TASR) – Masajovia žijúci v tanzánskej oblasti Kiteto veria, že ak žena nepodstúpi obriezku, nemôže porodiť dieťa, a ak aj otehotnie, dieťa určite zomrie. Ženskú obriezku, ktorú mnohé iné kultúry odsudzujú, považujú Masajovia za vstup do dospelosti a známku odvahy. Odmietajú s obriezkami skončiť, hoci tanzánska vláda ich vyhlásila za nelegálne.


To, čo niektoré kultúry považujú za zverstvo, môže byť pre iné jednou z najväčších priorít. Podobne je to aj so ženskou obriezkou, ktorá je súčasťou masajskej kultúry už storočia. Obrezávaní sú chlapci, ale aj dievčatá.

"Každá musí byť obrezaná, inak to nejde," hovorí Masajka menom Kooja z oblasti Kiteto v Tanzánii. Ostatné ženy z dediny sedia okolo nej a súhlasne prikyvujú.

"My veríme, že ak žena nie je obrezaná, nemôže dať život dieťaťu. A ak by náhodou aj otehotnela, jej dieťa určite zomrie. Tomu my, Masajovia, veríme," pokračuje Kooja a dodáva, že neobrezanú ženu by si žiaden Masaj nevzal za manželku. Obriezka je v ich kultúre natoľko dôležitá, že ju sprevádza obrovská ceremónia.

Dievčatá podstupujú obriezku vo veku 8-10 rokov. "Máme na to ženy, ktoré presne vedia, ako to majú urobiť," hovorí Kooja a spresňuje, že obriezka sa vykonáva priamo v dedine, v ktorej chlapci a dievčatá žijú.

"Bolí to asi takých sedem dní, potom sa to už hojí a je to v poriadku. Takže v podstate po týždni od obriezky sa dievča môže vydávať, ak jej otec nájde ženícha," dodáva.

Ženská, ale aj chlapčenská obriezka je pre Masajov veľký rituál. Kooja tvrdí, že Masajovia vedia, kedy približne sa má obriezka vykonávať, a rodiny si samy zvážia, koľko z ich detí by v tom čase už mohlo obriezku podstúpiť. Žena vykonávajúca tento rituál potom obreže všetkých pripravených chlapcov a dievčatá naraz; podľa tradície sa to robí ráno.

"Niektoré dievčatá sa na obriezku tešia, iné sa boja. Tie, ktoré sa neboja, tam jednoducho prídu a obrežú ich. Tie, ktoré sa boja, na tie sa zavolajú muži, ktorí ich držia, aby mohli byť obrezané," vysvetľuje Kooja.

Po samotnom obrezaní prichádza čas na veľké oslavy. Nielen rodiny, ktorých deti týmto aktom vstúpili do dospelosti, ale všetci obyvatelia dediny sa zídu a oslavujú tento pre nich veľký krok v živote.

U Masajov to tak chodí, všetko oslavujú spolu, o všetko sa delia. Keď jedna rodina zabije kravu, zavesia mäso na vysoký strom, kde sa pomaly suší, a keď je pripravené na konzumáciu, podelia sa oň s celou dedinou. A o to málo, čo vlastnia, sa chcú podeliť dokonca aj s novinármi, ktorí ich občas navštívia.

Počas osláv sa zoskupia všetky ženy z dediny a pomaly prechádzajú celou dedinou, pričom spievajú a tancujú. Muži neostávajú v hanbe a predvádzajú svoj tradičný tanec plný vysokých výskokov typických pre Masajov. Takisto pri tom spievajú. Obrezané dievčatá a chlapci ležia vo svojich domovoch. Podľa počtu palíc zapichnutých na streche sa vie, koľko detí z danej rodiny obriezku v ten deň podstúpilo.

Po tanci cez celú dedinu sa ženy dostávajú k jednotlivým domom a počúvajú, či sa zvnútra ozýva plač alebo stonanie. Ak áno, ženy plačú tiež, pretože to je znamenie, že chlapec alebo dievča ešte nie je dostatočne statočné, aby obriezku zvládlo. Čo znamená, že nie je pripravené na vstup do dospelosti. Ak z domu nepočuť žiadne zvuky, ženy sa radujú, zapierajú sa rukami o dom a vyskakujú čo najvyššie.

Počas osláv pripravia Masajovia množstvo jedla. Typické je pre nich hovädzie mäso, keďže sú pastiermi dobytka. Varia ho vo vode v obrovskom hrnci a každý si z neho môže vziať. V druhom obrovskom hrnci je uvarená ryža.

Návštevu európskych novinárov si uctili tým, že ich zavolali ďalej od ostatných, kde ich usadili do kruhu a jeden z Masajov odkrojil každému kúsok mäsa. Podeliť sa ostatnými je u nich znakom úcty, ale aj hrdosti a hlavne prejavom ich dobrosrdečnosti.

K oslavám nerozlučne patrí aj osoba muža sediaceho na zemi, s tvárou pomaľovanou na červeno v rôznych tvaroch, ktorý predmetom pripomínajúcim veľmi dlhý prameň vlasov odháňa muchy. Jeho úlohou je rozdávať všetkým okoloidúcim žuvací tabak.

Tabak však nebude pravdepodobne to jediné, čím si Masajovia spestrujú oslavy, domnievajú sa novinári z Európy. Jedna žena bola tancom až príliš uchvátená, jej pohľad bol veľmi prázdny a nesmeroval nikam. Musela sa niekoho zachytiť, aby vedela, akým smerom má ísť a čo má robiť. Bola úplne v tranze. Starší Masaj na otázku, či tá žena je zdrogovaná, odpovedal: "Nie, my tu drogy nemáme. Len miestne bylinky."

Po obriezke sa dievča môže vydávať. "S manželstvom je to tu dobré. Nám ženám vyberá muža otec. On presne vie, ktorý muž je z akej rodiny a podľa toho vyberie. Ak je žena z dobrej rodiny, predpokladá sa, že si vezme tiež muža z dobrej rodiny," hovorí Kooja a dodáva, že potenciálny manžel musí za svoju nevestu zaplatiť jej rodine 7-15 kráv.

Žena potom odchádza k svojmu manželovi a do svojej novej rodiny, kde ju čaká život manželky. Kooja ho popisuje nasledovnými slovami: "Ráno vstávam zavčasu, pretože musím podojiť kravy. Potom musím pripraviť jedlo pre tri skupiny – pre tých, ktorí idú pásť dobytok, pre tých, ktorí idú pásť ovce, a pre tých, ktorí ostávajú doma. Potom idem k jazeru nabrať vodu. Vrátim sa domov a počkám, kým sa vrátia tí, ktorí išli pásť. Večer opäť podojím kravy a pripravím pre svoju rodinu jedlo."

Po vstupe do tohto symbolického manželstva sa očakáva, že žena privedie na svet potomkov. Pôrod je však úplne iný než v európskej civilizácii. Žiadna nemocnica, žiadne injekcie od bolesti. "Všetky svoje deti som porodila doma. Máme tu tradičné pôrodné baby, ktoré nám pomáhajú. Ak vidia, že sú pri pôrode veľké komplikácie, tak nás vezmú do nemocnice. Ja som nijaké komplikácie nemala, všetky moje deti prežili," hovorí Kooja o pôrodoch.

Ženská obriezka patrí k masajským tradíciám už stáročia. Masajovia nie sú ochotní sa tohto rituálu vzdať, hoci tanzánska vláda vyhlásila obriezku za nelegálnu. Ak ich niekto príde kontrolovať, podľa svojich vlastných slov všetkým tvrdia, že žiadna žena obrezaná nie je.

K tomuto rituálu sa bežne nepriznávajú, to však neznamená, že sú ochotní zmeniť svoj životný štýl.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR