Zemková a Nižňanský vidia rušenie koncesií odlišne

Tagy: Miloslava Zemková Štefan Nižňanský koncesionárske poplatky

Generálni riaditelia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu – Štefan Nižňanský a Miloslava Zemková.

Foto: SITA/Nina Bednáriková/Michal Burza
BRATISLAVA 30. júla (WEBNOVINY) - Ako vnímate snahu zrušiť tzv. koncesionárske poplatky?

Štefan Nižňanský, STV: Zdá sa mi ako nedomyslená a možno aj unáhlená. Koncesionárskym poplatkom - zdá sa - odzvonilo a Slovenská televízia i Slovenský rozhlas budú priamo naviazané na štátny rozpočet. Či a ako sa naplnia politické vízie, uvidíme.

Na vlne diskusie o budúcnosti financovania verejnoprávnych médií sa však hojdá aj oveľa nebezpečnejšia myšlienka úplného zrušenia verejnoprávnych médií a tak aj duálneho systému vysielania na Slovensku v prospech toho, aby v éteri vysielali len komerčné televízie. Je paradoxné, že tieto nebezpečné hlasy sa ozývajú v tom istom čase, keď sa napríklad v Nemecku sa chystá zavedenie povinnosti platiť koncesie za každú domácnosť, nezávisle na tom, či vlastní prijímač alebo nie. A už úplne pomýlená je argumentácia, že štátna moc si predsa na svoje posolstvá občanom môže objednávať vysielací priestor v súkromných médiách. Duálny systém vysielania znamená, že vedľa seba paralelne existujú komerčné televízie s televíziou verejnej služby. Nie štátnou, ale verejnej služby. To znamená takou, ktorá ponúka divákom programy, aké komerčné televízie nezaujímajú - napríklad štátna reprezentácia, športová, ale aj kultúrna, ďalej divadlo, operu, inscenácie, národnostné magazíny, bohoslužby, historické dokumenty

Miloslava Zemková, SRo: Nie je nám zatiaľ známe presne znenie zdôvodnenia zrušenia úhrad. Predpokladáme, že ide o návrh s cieľom: po prvé znížiť finančné zaťaženie domácnosti, po druhé: získať priamu kontrolu nad zostavovaním rozpočtov, nad ich plnením, a tiež priamu finančnú kontrolu, po tretie: znížiť alebo zrušiť všetky náklady súvisiace s výberom úhrad, ich vymáhaním a následnými súdnymi spormi a po štvrté: umožniť rovnomerne financovanie verejnoprávnych médií s garantovanou výškou sumy zo štátneho rozpočtu, ktorá sa bude pravdepodobne odvíjať od kvantifikácie nákladov na plnenie úloh zo zákona. Činnosti nad rámec zákona budú pravdepodobne financovane z reklamných príjmov. Toto riešenie má však svoje úskalia a pomerne vysoké riziká. Dajú sa však eliminovať priamo v zákone.

Môžu podľa vás nove príspevky, napríklad percentuálnym podielom z HDP, nahradiť tzv. koncesie?

Štefan Nižňanský: Nie je dôležité, či je STV financovaná z koncesií alebo cez štátny rozpočet, podstatné je, aby sa nanovo zadefinovalo, aké úlohy majú verejnoprávne médiá plniť a za aké peniaze. Nemožno napríklad zákonom stanoviť, že televízia musí vo verejnom multiplexe vysielať štyri programové okruhy, a súčasne prízvukovať, že to treba urobiť za tie isté peniaze ako prevádzkovať dva kanály. Nemožno televízii sľúbiť nárast príjmov z výberov od občanov za televíznu licenciu (koncesionárske poplatky) a pritom zákonom stanoviť, že istá skupina ľudí má výnimku z platenia - a potom, keď daná suma v rozpočte televízie, ktorý s ňou počítal, chýba, váhať s vykompenzovaním tejto straty a označovať to za "ďalšie dotácie". Nemožno na jednej strane chcieť od verejnoprávneho média, aby vyrábalo stále drahšie priame prenosy, napríklad kultúrne, spoločenské i športové a súčasne zákonom obmedziť percento reklamy, ktoré televízia môže vysielať. Ako môže televízia plniť úlohy, ktoré jej stanovuje zákon, ak na to nebude mať prostriedky? Takže či poplatky za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, alebo príspevok z HDP či výdavkov štátneho rozpočtu - asi je už načase komplexne predefinovať úlohy a postavenie verejnoprávnej televízie v systéme.

Miloslava Zemková: Môžu. Donedávna v Európe platilo, že na štátne rozpočty sú naviazané verejnoprávne média v niektorých postsocialistických štátoch. To už dnes neplatí - v uplynulých dvoch rokoch prešli na financovanie zo štátneho rozpočtu verejnoprávne médiá v Portugalsku, Belgicku a Holandsku. Španielsko a Francúzsko v súčasnosti pripravujú legislatívu na zrušenie príjmu z reklamy a jeho nahradenie štátnym rozpočtom. Rakúska ORF získala pred nedávnom obrovsky balík zo štátneho rozpočtu na stabilizáciu štruktúr, výkonov a stratových rozpočtov verejnoprávnych médií.

Ako by mohla zmena systému financovania ovplyvniť nezávislosť verejnoprávnych médií, ich postavenie?


Štefan Nižňanský: Nemožno na jednej strane chcieť od verejnoprávneho média, aby vyrábalo stále drahšie priame prenosy, napríklad kultúrne, spoločenské i športové a súčasne zákonom obmedziť percento reklamy, ktoré televízia môže vysielať, tvrdí Nižňanský.
K tejto otázke je asi ešte predčasné sa vyjadrovať.

Miloslava Zemková: Ak budú dobre nastavene ochranné mechanizmy proti priamemu vplyvu politických strán a štátnej moci, tak nezávislosť ohrozená nebude. Finančná nezávislosť je základom pre všetky ostatné nezávislosti - programovú a tvorivú nezávislosť, nezávislosť spravodajstva, investigatívnej publicistiky a ďalšie. Nepriame ohrozenie môže nastať v prípade, ak určené zdroje budú výrazne nedostatočné, alebo bude o ne treba každoročne bojovať a robiť ústupky, plniť podmienky a podobne. Tiež by sa mal eliminovať priamy vplyv politických strán na tvorbu programu. Dôležité bude ďalšie rozpracovanie vládneho programu do komplexu legislatívnych zmien. Nie je totiž jedno, či pôjde naďalej o verejnoprávne média len financované zo štátneho rozpočtu, alebo pôjde o štátne médiá so všetkým, čo s tým súvisí. V prvom prípade by takéto média mali slúžiť verejnosti ako médiá verejnej služby nezávislé od toho, kto je práve pri moci, v druhom prípade by slúžili štátu a štátnym, teda i politickým, záujmom. Boli by hlasnou trúbou vládnych politických strán, čo pamätáme z čias socializmu.

Okrem úhrad za vysielanie, majú STV a SRo zdroje aj zo zmluvy o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblastiach televízneho a rozhlasového vysielania. Tento rok platia po prvý raz a sú určené na program.


Nie je totiž jedno, či pôjde naďalej o verejnoprávne média len financované zo štátneho rozpočtu, alebo pôjde o štátne médiá so všetkým, čo s tým súvisí, domnieva sa Zemková.
 
STV dostala podľa ministerstva kultúry do 30. júna 6 250 000 eur na základe zmluvy so štátom. Je to polovica prostriedkov pre tento rok. Čo divákom televízie zabezpečia navyše?

Štefan Nižňanský: Podľa návrhu dodatku k zmluve pre tento rok dostane z celkového rámca 12,5 milióna eur Jednotka 9 470 065 eur na 95 programov (spolu je to 86 hodín a 26 minút), Dvojka na 250 programov (čo je 86 hodín a 11 minút) 2 641 935 eur a Trojka na 40 programov (26 hodín a 40 minút) 388 tisíc eur.

Finančné zabezpečenie verejnej programovej služby je - vzhľadom na nároky, ktoré sú na Slovenskú televíziu kladené a ekonomické prostredie, v ktorom vykonáva svoju činnosť - nepostačujúce. Zmluva o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania na roky 2010 - 2014 má garantovať plnenie zákonných povinností pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania. Chápeme ju len ako doplnkový zdroj financovania. Finančná podvýživa STV a tvrdé úsporné opatrenia v minulom roku si totiž vyžiadali daň v podobe odsunutia viacerých plánovaných programov na neskoršie obdobie i napriek tomu, že mali tvoriť priority v danom období. Zmluva so štátom, ktorá platí od tohto roku dáva predpoklad, že sa ciele v programovej oblasti, najmä revitalizáciu pôvodnej tvorby, podarí naplniť. Vzniknú okrem iného vzdelávacie programy pre deti, informačné relácie, dokumenty ale aj rozprávky, seriály, celovečerné filmy, teda pôvodné programy, ktoré sa STV darili vyrábať pre zlú finančnú situáciu len obmedzene.

SRo na základe zmluvy získal v prvom polroku 2 250 000 eur. Peniaze dá na program ale aj na Rádio Slovakia International, ktoré vysiela o Slovensku do zahraničia. Ste spokojná s týmto systémom financovania?

Miloslava Zemková : Nie. Zmluvy so štátom vykrývajú nedostatočnosť finančných zdrojov zo zákona o RTVS (Rozhlasová a televízna spoločnosť, ktorú zriadili na výber úhrad STV a SRo, poznámka redakcie). Sú náročné na administratívu, plnenie zo strany štátu je neisté. Ide o formu štátnej pomoci, nie o štandardné financovanie. Z 2,25 milióna eur je jeden milión na RSI, ostatné na niektoré programy vo verejnom záujme.
Vďaka zmluve so štátom môžeme poslucháčom ponúknuť najmä najmä RSI - službu poslucháčom v zahraničí v cudzích jazykoch, ktorá sa v SR považuje za štátnu reprezentáciu. Ostatné, teda programy vo verejnom záujme, majú byť riadne financované zo štandardného zdroja. Keďže ten nestačí, vykrýva ho zmluva. Po polroku jej fungovania nie je možné zodpovedne vyhodnotiť účinnosť a ani to, či sú pravidla správne nastavené. To, na čo SRo zúfalo potrebuje zdroje - ide o investície do technológie, techniky, digitalizáciu
80-ročného archívu, investície do zastaranej budovy a jej zariadenia - to zmluvou kryté nie je. Ani úhradami.

SITA

Tagy: Miloslava Zemková Štefan Nižňanský koncesionárske poplatky