Zemanová: Nikto nevie, čo všetko je v skládke vo Vrakuni

Bratislava 16. júna (TASR) – Kompletná analýza všetkých znečisťujúcich látok na bývalej skládke Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni a na územiach zasiahnutých toxickým mrakom, ale aj návrh praktických využití na prečistenie celého územia a vôd. Práve to by malo byť výsledkom podrobných meraní a analýzy, ktoré má vykonať Slovenská akadémia vied (SAV) na základe spolupráce s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) a Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského (UK). Ide o projektový zámer na výskum možností dekontaminácie environmentálnej záťaže.


"V skutočnosti nikto nevie, aké látky sa v skládke nachádzajú. Hovorí sa o 446 kontaminantoch, ale to sú len tie, ktoré sa skúmali. Neskúmali sa ďalšie ani zlúčeniny, ktoré mohli vzniknúť kombináciou a vzájomným pôsobením látok," uviedla na dnešnej tlačovej besede Anna Zemanová, krajská poslankyňa a zároveň poslankyňa NR SR.

Podľa nej však nie je potrebné zistiť len všetky kontaminačné látky, ale zároveň aj navrhnúť konkrétne postupy a praktické využitie na ich sanáciu. Je totiž presvedčená, že sanačná metóda, ktorú preferuje ministerstvo životného prostredia, nehovorí nič o následnom prečisťovaní vôd. Kraj v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak sa skládka iba zakonzervuje, nikto sa nedozvie, čo sa v zemi naozaj skrýva a problém to nevyrieši.

Prvotnou úlohou bude podľa SAV zameranie sa na analýzu kontaminantov v skládke a otestovať vyvinuté technológie. Tie by mali pomôcť na lepšie čistenie vôd, ktoré budú zo skládky vytekať. "Využijeme technológie elektrochémie, geochémie, ďalších filtrov, sorbentov... Je to úžasná príležitosť, ako vytvoriť prírodné laboratórium a pomôcť verejnosti," priblížil podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied Pavol Siman.

Priznáva, že dekontaminovať také veľké zasiahnuté územie bude trvať pravdepodobne desiatky rokov a SAV chce otestovať technológie, ktoré prebiehajú zatiaľ len v laboratórnych podmienkach, či budú vhodné na riešenie problému a čistenie vody, ktorá bude vypúšťaná z použitých čističiek odpadových vôd. To by malo zaručiť, že kontaminácia bude likvidovaná bezo zvyšku.

"Preto sa ideme zamerať na všetky metabolity, teda chemické látky, ktoré vznikajú pri procese uvoľňovania zo skládky, a pokúsiť sa ich definovať a odstraňovať," doplnil Siman s tým, že rovnako to platí ako v prípade najviac znečisteného územia skládky, tak aj územia zasiahnutého toxickým mrakom.

Ministerstvo životného prostredia SR pracuje na eliminácii vplyvu skládky na životné prostredie. So sanáciou skládky by sa mohlo začať budúci rok, presný termín určí až úspešné ukončenie verejného obstarávania, ktoré bolo spustené na jar. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy. Na sanáciu skládky sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia. Ak by sa táto environmentálna záťaž mala úplne odstrániť, stálo by to okolo 114 miliónov eur.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR