Zdravotníctvo si viac peňazí nezaslúži

Ilustračné foto: www.sxc.hu

Peniaze do zdravotníctva by sa snáď aj zišli, ale slovenské zdravotníctvo si ich v tejto situácii nezaslúži. Tvrdí to radiačný onkológ Branislav Sepeši. „Efektívnosť využívania dostupných finančných prostriedkov je až katastrofálne slabá na všetkých úrovniach zdravotníckej ekonomiky zbytočnými vyšetreniami počnúc a precenenými plošnými skríningovými programami končiac. Zodpovednosti za nadmerné plytvanie sa nemôže vyhnúť tak privátny praktický lekár, ako aj samotný minister zdravotníctva,“ uviedol Sepeši pre portál Webnoviny.
Podľa onkológa existuje tisíc a jeden príklad situácie, ktorá sa dala riešiť menej nákladne, či dokonca so ziskom. „Hoci sa pozornosť a alibistická argumentácia odbornej verejnosti sústreďuje najmä na predražené nákupy medicínskej techniky či liekov a zdravotného materiálu ovplyvnené výškou korupčného potenciálu predajcov, trúfnem si pochybovať, že toto sú tie najväčšie úniky financii v zdravotníctve,“ konštatuje Sepeši. Podľa neho najviac plytvania finančnými prostriedkami spočíva v neefektívnej zdravotníckej praxi, pričom prevažne paušálne úhrady vopred dohodnutého a kontrahovaného objemu zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní nijako nemotivujú poskytovateľov k zodpovednejšiemu správaniu.
Na Slovensku chýbajú schválené štandardné postupy pre procesy diagnosticko-terapeutického rozhodovania. To vedie k nejednotným stratégiám diagnostiky a liečby chorôb. „Z toho vyplýva chaos v odhade liečebných nákladov ale aj neistota a pochybnosti lekárov o správnosti zvoleného postupu, ktoré vyústia do ďalšej extenzívnej diagnostiky "pre istotu",“ hovorí Sepeši. Navyše tak podľa neho vzniká možnosť úmyselného zvyšovania liečebných nákladov s cieľom osobného prospechu. „Pri minimálnej ochote poisťovní účinne kontrolovať efektivitu vynaložených prostriedkov to prispieva k zvyšovaniu rezortného dlhu,“ konštatuje Sepeši.
Univerzálne riešenie podľa neho neexistuje, ale kombináciou viacerých opatrení je možné plytvanie v zdravotníctve zastaviť. Prvým krokom musí byť vytvorenie systému diagnosticko-terapeutických štandardov. Zdravotná poisťovňa, do kompetencie ktorej kontroling spadá, tak dostane do rúk jednoznačný nástroj pre posudzovanie efektivity využitia financií, ktoré na poskytnutie zdravotnej starostlivosti vynaložila. Ďalším krokom by malo byť rozšírenie povinnosti poskytovateľa zaviesť systém manažmentu kvality.
Zdravotná poisťovňa Dôvera oponuje, že Dôvera už teraz efektivitu meria, hodnotí a kontroluje. U ambulantných lekárov každý štvrťrok vyhodnocuje tzv. hodnotiace koeficienty, ktoré hovoria napríklad o množstve predpísaných generík, o množstve indikovaných laboratórnych vyšetrení alebo o odoslaní do nemocnice. „V prípade, že lekári dosahujú výsledky mimo štandardu svojej odbornosti na Slovensku, teda hodnoty vyššie alebo menšie, majú nižšie dodatočné kapitácie alebo ceny bodov - teda získajú od poisťovne menej peňazí,“ vysvetľuje PR manažérka Dôvery Zuzana Horníková. Ako pokračuje, Dôvera sleduje efektivitu aj pri laboratóriách a nemocniciach. „Podľa efektivity a kvality a dostupnosti potom uzatvárame zmluvy s poskytovateľmi,“ dodáva Horníková.