Zdravotníctvo prežilo kauzy, protesty či personálne zmeny

Analytici od ministra zdravotníctva Viliama Čisláka v roku 2015 očakávajú, že sa zasadí za zverejňovanie údajov o nemocniciach, tak aby ich bolo možné medzi sebou porovnávať.

BRATISLAVA 30. decembra (WEBNOVINY) - Ani v roku 2014 sa slovenskému zdravotníctvu nevyhli protesty, tentokrát však do ulíc nevyšli len zdravotníci.

Demonštrácie proti rozkrádaniu zdravotníctva a proti korupcii v politike ako takej zmobilizovali tisíce ľudí. Protesty odštartoval nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici za 1,6 mil. eur.

Rušno pre tento tender bolo nielen v uliciach, ale aj na samotnom ministerstve zdravotníctva (MZ), odkiaľ po výzve premiéra Roberta Fica odišla začiatkom novembra z postu ministersky zdravotníctva Zuzana Zvolenská (nominantka Smer-SD).

Personálne zmeny vo vláde aj parlamente

Ešte pred odchodom stihla odvolať aj členov správnej rady piešťanskej nemocnice nominovaných rezortom. V nemocnici ako predsedníčka dozornej rady skončila aj Renáta Zmajkovičová (Smer-SD), ktorá sa zároveň po apele premiéra vzdala aj funkcie podpredsedníčky NR SR. Z postu predsedu parlamentu odstúpil aj Pavol Paška (Smer-SD), ktorého na odchod vyzývali protestujúci. Ten v minulosti pôsobil vo firme, ktorá mala dodať CT prístroj. Od nákupu tomografu nakoniec nemocnica v Piešťanoch odstúpila.

Personálne zmeny v rezorte pokračovali aj po nástupe nového šéfa MZ Viliama Čisláka (nominant Smer-SD), ktorý po pár týždňoch vo funkcii ohlásil odchod štyroch riaditeľov nemocníc pre tendre na stravovanie a upratovanie služby. O post vedúceho služobného úradu MZ prišiel i Martin Senčák. "Všetky kauzy, ktoré pripravili nominantov štátu o miesto, pritom vyzerajú byť formálne v poriadku, "v súlade so zákonom", kľúč pre ich odchod preto nie je úplne jasný," konštatuje analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay. Ten odchod Zvolenskej označuje ako vynútený. Ako tvrdí, minister, jeho úradníci, či žiaden z riaditeľov si nemôžu byť istí, či sa táto ruská ruleta neobráti aj proti nim, obáva sa, že nebudú mať odvahu prijímať významnejšie rozhodnutia.

Elektronické zdravotníctvo sa posunulo

Okrem personálnych zmien bolo podľa neho pre rok 2014 podstatné nie to, čo sa udialo, ale to čo sa neudialo. Sem radí eHealt (elektronické zdravotníctvo), ktorý sa posunul až na rok 2017, teda za obdobie parlamentných volieb, či chýbajúci posun v zavádzaní systému DRG (platba za diagnózu). Na škodu je podľa analytika inštitútu INEKO Dušana Zachara aj to, že ministerka nevyužila stabilitu jednofarebnej vlády na to, aby sa definovalo na čo majú pacienti nárok z verejného zdravotného poistenia.

"Namiesto toho sa len chabo pokúsila urobiť poriadok v zopár poplatkoch u lekárov, a to navyše takým spôsobom, ktorý prenáša zodpovednosť štátu za podstatnú časť regulácie a kontroly poplatkov na župy, ktoré na splnenie týchto povinností nemajú kapacity," uviedol Zachar.

Analytici neopomenuli aj jeden z najväčších projektov MZ, ktorým malo byť zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia. Jeho zastavenie na rozdiel od iných projektov však hodnotia pozitívne, Szalay rok 2014 označuje dokonca za rok kedy "nadobro vyhnila myšlienka jednej poisťovne".

Nová univerzitná nemocnica v Bratislave

Kým jeden veľký projekt súčasnej vlády je nateraz v nedohľadne, reálne kontúry začalo ministerstvo zdravotníctva dávať inému významnému projektu, a to výstavbe novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá sa bude realizovať formou verejno - súkromného partnerstva.

Rezort zároveň predstavil aj plán vybudovať integrované zdravotné centrá. Podľa Zachara hoci ide o dobré myšlienky, spôsob ich realizácie a utajovania informácií skrývajú vážne riziká, že v konečnom dôsledku môže ísť len o betónové tendre bez alebo s otáznym úžitkom pre spoločnosť. Podľa Szalaya však pravdepodobnosť, že sa tieto projekty začnú naozaj realizovať, bude klesať s blížiacimi sa voľbami.

Chýbajúce systémové zmeny

Zachar za najväčší nedostatok roka 2014 považuje chýbajúce systémové zmeny, čo podľa neho bude negatívne ovplyvňovať zdravotníctvo aj v rokoch nasledujúcich. Na druhej strane oceňuje snahu zvýšiť kompetencie všeobecných lekárov. Je podľa neho správne, že sa posilňuje ich úloha. "Všeobecní lekári by mali pacienta viac liečiť ako posielať pacientov ďalej k drahším špecialistom, potom by mali aj koordinovať či manažovať jeho liečbu a byť jeho hlavným "dispečerom" zdravia," konštatuje analytik INEKO.

Analytici v nadchádzajúcom období od nového ministra zdravotníctva Viliama Čisláka očakávajú, že sa zasadí o to, aby sa zverejňovali dáta o nemocniciach, o ich kvalite či hospodárení, vďaka čomu by ich bolo možné medzi sebou porovnávať. "K tlaku tretieho sektora sa už pridáva aj ministerstvo financií, je preto celkom nádejné, že k nejakému systémovému zverejňovaniu nakoniec v roku 2015 aj dôjde," konštatuje Szalay. Zachar dopĺňa, že okrem toho by mal v roku 2015 minister intenzívnejšie bojovať s dlhmi a neefektívnymi nákupmi štátnych nemocníc.