Zdravotníci radia, ako bezpečne prežiť tropické teploty

Záťaž spôsobená teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi alebo nevoľnosťou až zvracaním.

BRATISLAVA 12. júna (WEBNOVINY) - Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy, za istých podmienok vedúce až k prípadným úmrtiam osôb so zdravotnými problémami. Ako na svojej internetovej stránke informuje Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ), záťaž spôsobená teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi alebo nevoľnosťou až zvracaním. Preto zdravotníci ponúkajú verejnosti rady, ako horúčavy bezpečne prežiť.

Odporúčame:

S klimatizáciou treba narábať opatrne, škodí zdraviu

Dôležité je dodržiavanie pitného režimu. Dospelý človek by mal podľa ÚVZ počas dňa vypiť najmenej tri litre vody. Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú tekutiny ako malinovky, pivo, alkohol alebo káva. Ideálna je obyčajná voda. Nápoje by sa mali prijímať pravidelne v menších dávkach. Dôležitá je tiež ich teplota, vhodnejšie sú vlažné nápoje. Potreba pitia rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu. Najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe. Vodu je potrebné piť aj vtedy, keď nepociťujete smäd.

Strava by mala byť ľahšia

Strava by mala byť v letných mesiacoch ľahšia, to znamená ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok. Dobré je konzumovať menej jedál bohatých na tuky a jednoduché sacharidy. Odev vhodný na nosenie počas horúčav by podľa ÚVZ mal byť najlepšie z prírodných materiálov, ľahký, vzdušný a voľného strihu. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu. Počas pobytu vonku by si ľudia mali chrániť zrak kvalitnými slnečnými okuliarmi a používať pokrývku hlavy, ktorá chráni pred slnečným úpalom.

Pri využívaní klimatizácie v budove či v aute je potrebné, aby bola nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia. Náhle zmeny teplôt vzduchu za krátky časový úsek predstavujú pre organizmus stresovú situáciu, vznik takzvaného teplotného šoku. Zamestnanci na pracovisku musia mať k dispozícii dostatok pitnej vody. Pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou a pri prácach na vonkajších pracoviskách je dobré zvážiť úpravu pracovného režimu.

Chrániť by sme sa mali aj tienením

V domácnostiach je podľa ÚVZ potrebné zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky tienením, napríklad žalúziami alebo roletami. Taktiež je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov ich je potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela. Starší a chronicky chorí ľudia by podľa zdravotníkov mali počas horúčav na minimum obmedziť svoje aktivity a z domovov vychádzať, pokiaľ sa dá, len ráno alebo večer.

Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu by sa piatková denná teplota mala pohybovať v rozmedzí 27 až 33 stupňov Celzia, podobné teploty by tiež mali byť cez víkend.