ZDRAVIE: Lepšími tukmi proti kardiovaskulárnym ochoreniam

Z údajov o spotrebe tukov v ČR je zrejmé, že percentuálny podiel energie v strave dodanej prostredníctvom tukov je nad 40 percent, čo je o desať percent viac, ako odporúča správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2003. Vyvážená nie je ani skladba tukov, ktoré Česi do svojej stravy zahŕňajú. Ešte stále prevažujú nasýtené tuky, ktorých odporúčanú spotrebu prekračujú asi dvojnásobne. Česi, ale nielen oni, by si mali dávať pozor aj na transizoméry mastných kyselín (TFA) a uprednostniť radšej výrobky s obsahom polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), hlavne n-3 radu. Tuk s vyšším obsahom PUFA a nižším obsahom nasýtených mastných kyselín (SAFA) vyvinuli vedci v Holandsku ešte v druhej polovici 50-tych rokov. Na význam n-3 PUFA vo výžive neskôr poukázali štúdie z konca 90-tych rokov 20. storočia. Pozitívne účinky týchto kyselín
potvrdili vedci WHO aj v spomínanej správe. Za najdôležitejšiu mastnú kyselinu z hľadiska výživy označili kyselinu linolovú zo skupiny n-6, druhou najdôležitejšou je n-3 kyselina linolenová. Navyše odporučili výrazne v strave obmedziť nasýtené tuky a TFA sa úplne vyhýbať úplne. Podľa tohto odporúčania by n-6 mastné kyseliny mali tvoriť na jednej strane 5 až 8 percent denného energetického príjmu a n-3 PUFA 1 až 2 percent energetického príjmu. Denný príjem energie dodaný prostredníctvom SAFA by nemal prekročiť 10 percent a u TFA jedno percento energie.

V poslednej dobe sa čoraz viac hovorí aj o vplyve n-3 PUFA na duševný vývoj jedinca. V súvislosti s tým hovoria vedci o kyseline dokosahexaenovej (DHA), ktorá je prevažujúcou mastnou kyselinou vyskytujúcou sa v ľudskom mozgu. Vyskytuje sa napríklad v repkovom oleji. Nie každý však vie, že na DHA sa premení iba malá časť kyseliny linolenovej. Aj preto je dôležité zaradiť si do stravovacieho jedálnička ryby, hlavne počas posledných troch mesiacov tehotenstva. Mastné kyseliny n-3 PUFA sa okrem toho nachádzajú v materskom mlieku, čo zdôrazňuje potrebu dojčenia detí.

Je teda zrejmé, ktoré mastné kyseliny by mal človek vedome vyhľadávať a ktorým sa vyhýbať. Spotrebiteľ sa ale k informáciám tohto charakteru na výrobku ani nemusí dostať, pretože nutričné značenie je v súčasnosti dobrovoľné. Ak aj nutričné značenie uvedené je, detailné zloženie tukov chýba. Problémom ostáva aj to, že nie každý sa v nutričnom značení dokáže zorientovať a rozumie mu.

Informácie zazneli na odbornom seminári Združenia pre zdravie a výživu Nové trendy vo výžive.

(SITA)