Zbilancovanie aktivít vicepremiéra pre národnostné menšiny

BRATISLAVA 21. februára (WBN/PR) - Problematika národnostných menšín sa za pôsobenia súčasnej vlády presunula z ministerstva kultúry, kde bola za predošlých vlád, na Úrad vlády – pod vicepremiéra Rudolfa Chmela. Do jeho agendy tak pribudla Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Radu tvorí osem výborov, vrátane Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ktorá zastupuje i rusínsku menšinu. Rusíni majú vo výbore dvoch zástupcov s hlasovacím právom, Jána Lipinského a Jána Kaliňáka, a dvoch náhradníkov, Miloša Strončeka a Gabriela Beskyda, delegovaných zástupcami menšinových organizácií Rusínov.

Vicepremiérovi Rudolfovi Chmelovi sme položili otázku, čo sa podarilo vyriešiť v prospech Rusínov, odkedy menšinová problematika patrí do jeho pôsobnosti, teda od roku 2010.

Jazykový zákon na úkor Rusínov
Udalosť, ktorú vicepremiér vyzdvihol na prvom mieste, je schválenie novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Jej prijatím sa dosiahol väčší súlad so zákonom o štátnom jazyku, ale aj s medzinárodnými záväzkami Slovenska, hlavne voči Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Novela zákona rozšírila práva príslušníkov aj rusínskej národnostnej menšiny pri používaní svojho rodného jazyka v úradnom styku a v ďalších oblastiach,“ píše sa v odpovedi kancelárie vicepremiéra.
Novela napríklad zaviedla pravidlo, že v ústnom styku možno používať rusínčinu aj na úradoch v ktorejkoľvek obci na území Slovenska, ak s tým prítomné osoby súhlasia. Novinkou je aj to, že od. 1. júla 2012 sa budú vydávať dvojjazyčné rodné listy, sobášne či úmrtné listy, ako aj iné verejné listiny – na požiadanie občana. Všeobecne platnou zásadou taktiež je, že rusínčinu používa alebo môže používať vo svojej úradnej agende 68 obcí, napríklad v zápisniciach či uzneseniach.
Kancelária vicepremiéra však v tejto súvislosti zabudla dodať, že nový jazykový zákon svojím znením ublížil práve rusínskej menšine. Vďaka zákonu síce kvórum, nutné na používanie menšinového jazyka, kleslo v obciach z 20 na 15 percent, čo vyzerá ako zvýšenie výsady, ale len na prvý pohľad! Podľa znenia zákona a nadväzného vládneho nariadenia totiž zároveň platí, že v praxi sa na niekoľko desaťročí „zabetónoval“ zoznam s takým počtom rusínskych obcí, aký narátalo sčítanie ľudu ešte v roku 1991. Pritom je známe, že práve počet rusínskych obcí už v nasledujúcom sčítaní stúpol. Na tieto námietky sa pri príprave zákona neprihliadlo.

Dve výzvy na pomoc kultúre
Z ďalšej bilancie pôsobenia Rudolfa Chmela vyplýva, že vyhlásené boli dve výzvy na podporu kultúry menšín. Prvá bola v januári 2011, keď sa na projekty v programe Kultúra národnostných menšín 2011 vyčlenili štyri milióny eur (o 514-tisíc eur viac ako v roku 2010), z ktorých šlo na podporu Rusínov 212-tisíc (o 12-tisíc viac ako v roku 2010). Druhá výzva sa objavila v decembri 2011 – na program Kultúra národnostných menšín 2012 s uzávierkou žiadostí o dotácie k 15. februáru 2012. Na podporu menšinových kultúr sa na tento rok vyčlenilo 4,5 milióna eur (o pol milióna viac ako vlani), z ktorých je na projekty Rusínov určených 230-tisíc (o 18-tisíc viac ako v roku 2011). „Dovedna sa za jeden a pol roka vlády Ivety Radičovej zvýšila suma na podporu rusínskej kultúry o 30-tisíc eur,“ dodáva kancelária vicepremiéra.
Ak to rozmeníme na drobné, dotačný program Kultúra národnostných menšín 2011 mal tri podprogramy: 1. živá kultúra (kultúrne akcie, festivaly, podpora umeleckých a folklórnych súborov či tábory pre deti), 2. periodická tlač (vydávanie novín a časopisov) a 3. neperiodická tlač (vydávanie kníh). Podľa odporúčaní odbornej komisie sa v Živej kultúre zafinancovalo 79 projektov sumou 132 050 eur, v Periodickej tlači 4 projekty sumou 43 350 eur a v Neperiodickej tlači 10 projektov za 36 100 eur. Rusíni teda v rámci troch podprogramov dostali finančnú pomoc za 211 500 eur.

Zákon na záchranu menšín v ofsajde
Z aktivít v oblasti vzdelávania menovala kancelária Rudolfa Chmela najmä iniciatívu spojenú s opätovným vydaním niektorých učebníc pre rusínske základné školy, prípadne pre školy s vyučovaním rusínčiny a zorganizovanie seminára o budúcnosti profesionálnych národnostných divadiel a súborov na Slovensku. Úsilie Chmelovho tímu sa zameralo aj na vypracovanie návrhu zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín. Ten sa však pre pád vlády a vypísanie volieb nestihol dostať do legislatívneho procesu. „Tento zákon by samozrejme riešil aj podporu kultúry a kultúrnych inštitúcií rusínskej národnostnej menšiny. To isté sa týka aj zámeru vypracovať dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry národnostných menšín,“ uzatvára odpoveď kancelária vicepremiéra.

www.cemerica.rusyn.sk

Zdroje:
Kancelária podpredsedu vlády SR
www.uradvlady.sk
www.rusyn.sk

Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.