Zavesili herectvo na klinec?

Kedysi hrali vo filmoch, účinkovali v divadlách, televízii i rozhlase, písalo sa o nich vo všetkých časopisoch. Dnes to vyzerá, akoby sa pod nimi zem prepadla. Kam sa podeli niektorí naši herci? Aké sú ich pracovné a ľudské osudy?

Herec Viliam Polónyi prežil takmer polstoročie v divadle i vo filme, stál pri začiatkoch televízneho vysielania. Vyučeného robotníka s veľkým zmyslom pre humor to vždy ťahalo na dosky, ktoré znamenajú svet. Napokon to dotiahol až na post najvyšší - riaditeľský. Vari najviac asi utkvel v pamäti divákom ako výmyselnícky báťa Klimo vo filme Sebechlebskí hudci.
Ani tohto neúnavného rozosmievača však život nešetril. V čase svojich najväčších úspechov podstúpil ťažkú plastickú operáciu tváre. Údajne mal rakovinu kože, rázštep či vážnu ranu, ktorú mu lekári nezašili a výsledkom bola hlboká jazva. Pre choroby opustil aj kreslo riaditeľa Slovenského národného divadla. „Toto obdobie by som najradšej vymazal, ak by sa to, samozrejme, dalo. Je však súčasťou môjho života. Márna sláva, raz je človek hore, raz dole,“ hovorí bonviván, ktorého najmä Bratislavčania poznajú podľa jeho typickej kolísavej chôdze. Penziu si na rozdiel od iných kolegov pochvaľuje. Kde sa objaví, všade prinesie dobrú náladu. A keď ho stretnete, môžete si byť istí, že niečo vyparatí, len aby vás potešil. Obdivuhodné uňho je, že v prvom rade si vždy robil srandu sám zo seba. Viliam Polónyi má aj povesť skvelého kuchára. Povrávalo sa, že manželku ani nepustil k sporáku. Najbližší kamaráti ho považujú aj za znalca červeného vína. Pri plnom poháriku tiež rád spieva po „taliansky“. Ak by ste sa s ním chceli osobne stretnúť, najpravdepodobnejšie ho nájdete v klube Petráš na štadióne Interu. Tu má svojich známych, priateľov - väčšinou športovcov, s ktorými prežíva voľné chvíle. Šport bol vždy jeho veľkou láskou, doteraz obľubuje futbal. Okrem neho mu robí na dôchodku radosť aj syn, ktorý pracuje ako kameraman v Slovenskej televízii, a manželka Boženka, bývalá sólistka spevohry na Novej scéne, ktorá dnes pracuje ako profesorka spevu na bratislavskom Konzervatóriu. „Vo svojom živote by som nič nemenil,“ hovorí presvedčivo bývalý divadelný riaditeľ, na ktorého s úctou spomínajú nielen v nitrianskom divadle, ale aj na Novej scéne. Nehnevá sa, že do dabingu alebo do rozhlasu, kde prepožičiava svoj hlas starcom, ho zavolajú už iba občas. Zobral to ako fakt a divadlo vymenil na staré kolená za futbal, na ktorý chodí spoločne s Dušanmi -Tarageľom a  Jamrichom. „Tu si môžeme pekne od pľúc zanadávať! Domov potom prídem dobre vyventilovaný a môžem v pokoji premýšľať, prečo niektorí herci na Slovensku nie sú slávni a bohatí.“
 
Alena Horváthová-Čisáriková