Zatiaľ iba pokriky

  Azda jediným svetlým zjavom v žlto-zelenom drese na ihrisku bol útočník Pavol Straka. Aktivitou a dravosťou celý zápas zamestnával obranu Trenčanov a strelil aj vyrovnávajúci gól. Svojím nadpriemerným výkonom však na všetko sám nestačil, zvlášť, keď jeho spoluhráči, ako napríklad Barčík či Jež, ktorí by mali byť ofenzívnymi ťahúňmi, hrali, akoby vyhrávali päťgólovým rozdielom. Myslel si to možno aj Doležaj, keď vzadu prihrával v tréningovom tempe a pohotový Baranyai víťazným gólom rozjasal vyše dvadsiatku hosťujúcich fanúšikov.
Žilinčania na domácom trávniku opäť prehrali. Na tom už nie je nič zvláštne. Zaujímavé však je, že tréner Nemec nezmenil štýl hry svojho tímu pred vlastným publikom. Dokedy bude čakať, nevedno. Trpezlivosť však strácajú fanúšikovia. Mužstvo s majstrovskými ambíciami sa potáca v strede ligovej tabuľky. Vyhráva síce vonku, ale diváci chcú vidieť hlavne víťazstvá doma. „Ku..y, ven!“ a „Pe - nia - ze“, to boli najčastejšie pokriky asi 25 skalných za západnou tribúnou. Šošoni si to s hráčmi chceli vydiskutovať, ale tí akosi nemali záujem a sedeli v šatni ako päť peňazí. Naštvaní ultras nakoniec za asistencie policajtov odišli preč, ale späť sa budú vracať iba ťažko. A nielen oni, ale každý, kto nie je slepý a vidí, že so Žilinou nie je niečo v poriadku. Vidia to aj kompetentní v klube? 
Michal Kolárik