|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
17. septembra 2005
Zateplením sa dajú ušetriť tisíce
Vhodne zvolenými opatreniami sa dá ročne na energiách ušetriť aj vyše desaťtisíc korún. Dá sa tak výrazne stlmiť nepriaznivý dosah, ktorý bude mať na peňaženky rodín už schválené zvýšenie cien tepla či plynu.
Zdieľať
Priemerná ročná spotreba energie štvorčlennej domácnosti sa pohybuje okolo 80 GJ. „Podľa našich prepočtov môže priemerná slovenská rodina ročne ušetriť na vykurovaní, ohreve vody a minutej elektrickej energii od 8 610 korún až po 14 704 Sk. Najväčší podiel na minutej energii pritom predstavuje vykurovanie, kde sa vo väčšine prípadov dá aj najviac ušetriť.“
K najväčším únikom tepla a teda aj strate energie prichádza nielen cez okná a dvere, ale aj cez samotné steny domu. V poslednom čase preto mnohí odborníci čoraz viac hovoria o efektívnom zatepľovaní. Poznáme dva základné druhy zatepľovania, vonkajšie a vnútorné. Predovšetkým pri vnútornom zatepľovaní by si však mali dať ľudia pozor. Nielenže sa v byte zmenší obytná plocha, ale je tu aj vysoká pravdepodobnosť vzniku vodnej pary medzi izoláciou a pôvodným murivom. V konečnom dôsledku to nielenže zmenší termoregulačné vlastnosti pôvodného muriva, ale v byte začnú vznikať plesne. „K tejto možnosti sa neraz uchyľujú obyvatelia obytných domov, ktorí sa so susedmi nedohodli na zateplení celej budovy. Takýto krok by mal každý najprv prekonzultovať s odborníkom v oblasti stavebnej fyziky,“ pripomína M. Sulíková.
Vonkajšie zateplenie má výhodu, že je tu minimálne riziko kondenzácie vodnej pary na stenách. Zateplený dom nielenže znižuje únik tepla, ale aj steny sa ochladujú menej ako pri nechránenom múre.
Pomerne novým pojmom medzi laickou verejnosťou je tepelná pohoda. Tá závisí od stavu, keď sa v miestnosti cítite dobre, pričom tam nie je príliš teplo ani zima. Na vytvorenie tohto stavu výrazne vplýva práve teplota vnútorných stien. Pri teplote 18 stupňov napríklad stačí na vytvorenie dobrého pocitu vykúriť miestnosť iba na 21 stupňov. No ak majú steny teplotu 15 stupňov, nedosiahneme pocit tepelnej pohody ani pri 24 stupňoch Celzia. „Prvá alternatíva je navyše aj o 25 percent úspornejšia,“ dodáva M. Sulíková.
Do budúcnosti sa preto okrem zatepľovania odporúča výraznejšie využívať stenové alebo podlahové kúrenie, ktoré by malo nahradiť klasické radiátory. Okrem pocitu tepelnej pohody stačí pri tomto spôsobe zohrievať vodu na 45 stupňov, pričom do radiátora sa privádza voda zohriata na 60 stupňov Celzia.
Možné úspory energie (ročné)
Priemerná ušetrená hnedé zemný ročná
spotreba GJ energia GJ uhlie kg plyn m3 úspora SK
Vykurovanie 42 6-13 400-800 200-400 3 066-6 643
Ohrev vody 24 7-10 400-600 200-300 3 577-5 110
El. energia 15 2-3 120-180 60-90 1 967-2 951
Spolu 80 15-26 920-1 580 460-790 8 610-14 704
Poznámka: úspory boli kalkulované pri priemernej cene tepelnej energie 511 Sk/GJ a priemernej cene elektrickej energie 3,541 SK/ kWh
Zdroj: Energetické centrum Bratislava
Martin Augustín