|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. augusta 2012
Zastarané lôžka v nemocniciach
Až na svetlé výnimky zrejme máte skúsenosť, že sa človek štíti chytiť kľučku na dverách od izby kde by mal byť hospitalizovaný, alebo keď navštívi príbuzného. Otvoríte dvere a vidíte nábytok ...
Zdieľať
BRATISLAVA 30. augusta (WBN/PR) - Až na svetlé výnimky zrejme máte skúsenosť, že sa človek štíti chytiť kľučku na dverách od izby kde by mal byť hospitalizovaný, alebo keď navštívi príbuzného. Otvoríte dvere a vidíte nábytok 70-tych rokov, hrdzavé postele, špinavé steny. Chcete si ľahnúť na nemocničnú posteľ? Hrdzavý tridsať ročný šupináč, ktorý nespĺňa hygienické normy posiaty hrdzou a 10 násobným odlupujúcim sa náterom s matracom, ktorý obsahuje väčšinu telesných tekutín predchádzajúcich pacientov a zachráni to jedine vypraná plachta na konci životnosti.
Nemáte dekubity? Pripravte sa , že ich zrejme dostanete. Koženka stará viac ako 3 roky stvrdne a spôsobuje u imobilných pacientoch preležaniny. K tomu prispieva väčšinou už preležané tenké jadro matraca z tzv. molitanu, čo je starší druh tzv. teplej polyuretanovej peny, ktorá sa už dnes nepoužíva ani do domácnosti.
Ale veď matrace v nemocnici majú nepremokavý obal? Koženka a mnohé jednoduché aj nové pogumované textílie prepúšťajú po niekoľkých dňoch tekutiny ako moč, infúzne roztoky, krv a podobne čo spôsobuje zapáchanie jadra matraca .
Nemocnice musia nakupovať iba to najlacnejšie, nikto sa nezaoberá tým koľko predmet obstarania vydrží a o kvalite ani nehovoriac. Hovorí sa že, nikto nie je taký bohatý, aby nakupoval lacné veci.
Veľa nových nákupov v nemocniciach preferuje hlavne cenu a tak nákup lepších matracov a kvalitných poťahov, ktoré naozaj neprepúšťajú tekutiny vôbec nehrozí. Jadro matraca tak čoskoro zapácha a to nehovoriac o starších matracoch. Moderné antidekubitárne matrace sa nakúpili iba do málo nemocníc, lebo jediným kritériom pri ich nákupe je cena. Moderné matrace sa vyrábajú z tzv. studenej polyuretanovej peny, ktorá má životnosť 8-12 rokov. Tieto matrace majú tzv. prierezy a použitie mnohých vrstiev zabezpečuje zníženie tlakových bodov na minimum, čo je základný predpoklad, aby pacient nedostal dekubity (preležaniny).
Veľmi dôležitý je aj poťah, ktorý musí zabrániť vniknutiu tekutín aspoň do 2m vodného stĺpca. Na prvý pohľad to vyzerá ako prehnaná požiadavka takmer ako prevencia proti záplavám, ale bežne zabráni vniknutiu molekúl tekutín a tým nedôjde ku kontaminácii jadra matraca a jeho zapáchaniu aj po mnohých mesiacoch a rokoch.
Súčasne však matrac musí byť priedušný, aby nedochádzalo k poteniu pacienta a tým aj k vzniku preležanín.
Ďalšou vlastnosťou je elasticita poťahu vo všetkých smeroch, ktorá musí zabezpečiť, aby nedochádzalo k napnutiu pokožky, čo opäť spôsobuje vznik preležanín, resp. dekubitov. Dnešné moderné poťahy majú aj tzv. antibakteriálnu vrstvu, ktorá zabezpečuje na povrchu poťahu optimálny hygienický štandard a ochranu pred baktériami, ktoré tiež negatívne vplývajú na vznik dekubitov.
A čo postele, sú polohovateľné? Ak chcete zmeniť polohu, tak musíte vo väčšine prípadov požiadať personál, ktorý skúsi už staršie prehrdzavené mechanizmy napolohovať.
Vyžaduje si to veľa námahy, sily a trpezlivosti. Staršie lôžka majú jednoduché polohovanie s tyčou, ktorá sa v excentrickej diere zasekne. V praxi to vyzerá tak, že pokiaľ sestrička chce zdvihnúť tzv. chrbtový diel , musí pacienta vlastnou silou nadvihnúť a zabezpečiť aretáciu uvedenou tyčou. Pri zodvihnutí dokonca hrozí pricviknutie rúk sestričky, alebo pacienta pokiaľ ruku vsunie pod ložnú časť lôžka.
Moderné lôžka využívajú buď mechanické polohovanie pomocou tzv. plynovej pružiny, čo je vlastne vzpera ktorú poznáme z piatych dverí automobilu, ktorá tam pôsobí proti silou voči hmotnosti dverí. Najkomfortnejšie je polohovanie elektromotormi s diaľkovými ovládačmi s pamäťovými polohami alebo blokovaním pred nežiaducou polohou.
Zdravotníctvo súkromné alebo štátne ? Keď prídete dnes so svojím automobilom do servisu, uvidíte modernú dlažbu, nerezové zábradlia, chrómové doplnky, usmiaty personál a neváhate zaplatiť aj tisíc eur za opravu, veď to auto potrebujete. Keď prídete do hotela zaplatíte za noc a stravu a ste radi, že bývate v čistej modernej a komfortnej izbe. Prídete do nemocnice a zrazu máte pocit, že sa zastavil čas až na výnimky, kde sa modernizovali interiéry v rámci rekonštrukcie alebo novej stavby.
Prečo autoservisy a hotelierstvo sú lepšie vybavené a nemusíte sa báť, že tam dostanete chorobu, ktorú ešte nemáte ? Je to preto, že zákazníci platia hotovými peniazmi, ktoré zabezpečia to, že ste spokojní a aj to že daný autoservis alebo hotel získa prostriedky na nové investície, aby bol v konkurenčnom prostredí lepší.
Zdeformované prostredie v zdravotníctve zaostáva v službách a úrovni pre zákazníkov, vytvára živnú pôdu pre nehospodárne prostredie a korupciu, ktorú v súkromnom sektore autoservisov hotelov a gastronómii nepoznáme. Neadekvátne a nespravodlivé hodnotenia za výkony, neplatenie za poistencov štátu vytvárajú takú živnú pôdu pre taký chod nemocníc aký poznáme dnes. Skutočne mnohé zariadenia nemocníc pripomínajú slogan tam kde zajtra bude včera. Jeden pán z Nemecka bol hospitalizovaný v Ružinovskej nemocnici a keď videl urgentný príjem a izby zamrmlal s úžasom niečo po nemecky ako kde som, v 1945 – tom, v Afrike alebo kde ? Nechápal ako Slováci môžu mať takéto nemocnice, veď máme nové obchodné domy, nákupné centrá a honosné banky, nové autá atď.
Vážime si naše autá viac ako zdravie ? Nechceme dať nič do zdravotníctva v hotovosti, pretože ústava garantuje zdravotnú starostlivosť? Čudujeme sa potom, že keď prídeme do nemocnice, cítime sa ako v hoteli v roku 1972? Je nám zdravie a život ľahostajný, keď nemocnice nemajú ani na výplaty? To naozaj musíme mať zdravotný problém, aby sme zistili, že zážitok v nemocnici je podobný cestovaniu časom o pol storočia naspäť?
Kedy naši poslanci nebudú brať zdravotníctvo ako čiernu dieru, niečo čo potrebuje peniaze len na prežitie? Nebolo by naozaj lepšie nechať zdravotníctvo v súkromnom sektore a len životne dôležité ošetrenia a úkony by riešil štát? Veď dnes mnohé zverolekárske kliniky prežívajú lepšie. Zvieratá, ich majitelia a tiež zverolekári sú spokojní, pretože všetko funguje.
Naše zdravie je najdôležitejšie a v mnohých prípadoch si radšej ľudia niečo priplatia, než by zažívali riziko nevydarených zdravotníckych výkonov, hospitalizácie na otrasných lôžkach, rizika vzniku dekubitov, infekcií, neochoty personálu a bez tzv. všimného.
Kedy prehodnotíme priority a zmeníme zdravotníctvo radšej na drahšie a súkromné než na štátne , skorumpované bez ochoty pracovať, so zaostalými posteľami, matracmi, prístrojmi a zastaraným systémom? Kto chce, nech platí málo a má štátne zdravotníctvo a ten kto si váži zdravie nech priplatí a má aj súkromné služby, ktoré sú kvalitné vďaka CASH FLOW. Hazard so zdravím nemôže byť žiadnemu človeku ľahostajný, najmä keď ide o naše deti a tým aj o našu budúcnosť.
Nemáte dekubity? Pripravte sa , že ich zrejme dostanete. Koženka stará viac ako 3 roky stvrdne a spôsobuje u imobilných pacientoch preležaniny. K tomu prispieva väčšinou už preležané tenké jadro matraca z tzv. molitanu, čo je starší druh tzv. teplej polyuretanovej peny, ktorá sa už dnes nepoužíva ani do domácnosti.
Ale veď matrace v nemocnici majú nepremokavý obal? Koženka a mnohé jednoduché aj nové pogumované textílie prepúšťajú po niekoľkých dňoch tekutiny ako moč, infúzne roztoky, krv a podobne čo spôsobuje zapáchanie jadra matraca .
Nemocnice musia nakupovať iba to najlacnejšie, nikto sa nezaoberá tým koľko predmet obstarania vydrží a o kvalite ani nehovoriac. Hovorí sa že, nikto nie je taký bohatý, aby nakupoval lacné veci.
Veľa nových nákupov v nemocniciach preferuje hlavne cenu a tak nákup lepších matracov a kvalitných poťahov, ktoré naozaj neprepúšťajú tekutiny vôbec nehrozí. Jadro matraca tak čoskoro zapácha a to nehovoriac o starších matracoch. Moderné antidekubitárne matrace sa nakúpili iba do málo nemocníc, lebo jediným kritériom pri ich nákupe je cena. Moderné matrace sa vyrábajú z tzv. studenej polyuretanovej peny, ktorá má životnosť 8-12 rokov. Tieto matrace majú tzv. prierezy a použitie mnohých vrstiev zabezpečuje zníženie tlakových bodov na minimum, čo je základný predpoklad, aby pacient nedostal dekubity (preležaniny).
Veľmi dôležitý je aj poťah, ktorý musí zabrániť vniknutiu tekutín aspoň do 2m vodného stĺpca. Na prvý pohľad to vyzerá ako prehnaná požiadavka takmer ako prevencia proti záplavám, ale bežne zabráni vniknutiu molekúl tekutín a tým nedôjde ku kontaminácii jadra matraca a jeho zapáchaniu aj po mnohých mesiacoch a rokoch.
Súčasne však matrac musí byť priedušný, aby nedochádzalo k poteniu pacienta a tým aj k vzniku preležanín.
Ďalšou vlastnosťou je elasticita poťahu vo všetkých smeroch, ktorá musí zabezpečiť, aby nedochádzalo k napnutiu pokožky, čo opäť spôsobuje vznik preležanín, resp. dekubitov. Dnešné moderné poťahy majú aj tzv. antibakteriálnu vrstvu, ktorá zabezpečuje na povrchu poťahu optimálny hygienický štandard a ochranu pred baktériami, ktoré tiež negatívne vplývajú na vznik dekubitov.
A čo postele, sú polohovateľné? Ak chcete zmeniť polohu, tak musíte vo väčšine prípadov požiadať personál, ktorý skúsi už staršie prehrdzavené mechanizmy napolohovať.
Vyžaduje si to veľa námahy, sily a trpezlivosti. Staršie lôžka majú jednoduché polohovanie s tyčou, ktorá sa v excentrickej diere zasekne. V praxi to vyzerá tak, že pokiaľ sestrička chce zdvihnúť tzv. chrbtový diel , musí pacienta vlastnou silou nadvihnúť a zabezpečiť aretáciu uvedenou tyčou. Pri zodvihnutí dokonca hrozí pricviknutie rúk sestričky, alebo pacienta pokiaľ ruku vsunie pod ložnú časť lôžka.
Moderné lôžka využívajú buď mechanické polohovanie pomocou tzv. plynovej pružiny, čo je vlastne vzpera ktorú poznáme z piatych dverí automobilu, ktorá tam pôsobí proti silou voči hmotnosti dverí. Najkomfortnejšie je polohovanie elektromotormi s diaľkovými ovládačmi s pamäťovými polohami alebo blokovaním pred nežiaducou polohou.
Zdravotníctvo súkromné alebo štátne ? Keď prídete dnes so svojím automobilom do servisu, uvidíte modernú dlažbu, nerezové zábradlia, chrómové doplnky, usmiaty personál a neváhate zaplatiť aj tisíc eur za opravu, veď to auto potrebujete. Keď prídete do hotela zaplatíte za noc a stravu a ste radi, že bývate v čistej modernej a komfortnej izbe. Prídete do nemocnice a zrazu máte pocit, že sa zastavil čas až na výnimky, kde sa modernizovali interiéry v rámci rekonštrukcie alebo novej stavby.
Prečo autoservisy a hotelierstvo sú lepšie vybavené a nemusíte sa báť, že tam dostanete chorobu, ktorú ešte nemáte ? Je to preto, že zákazníci platia hotovými peniazmi, ktoré zabezpečia to, že ste spokojní a aj to že daný autoservis alebo hotel získa prostriedky na nové investície, aby bol v konkurenčnom prostredí lepší.
Zdeformované prostredie v zdravotníctve zaostáva v službách a úrovni pre zákazníkov, vytvára živnú pôdu pre nehospodárne prostredie a korupciu, ktorú v súkromnom sektore autoservisov hotelov a gastronómii nepoznáme. Neadekvátne a nespravodlivé hodnotenia za výkony, neplatenie za poistencov štátu vytvárajú takú živnú pôdu pre taký chod nemocníc aký poznáme dnes. Skutočne mnohé zariadenia nemocníc pripomínajú slogan tam kde zajtra bude včera. Jeden pán z Nemecka bol hospitalizovaný v Ružinovskej nemocnici a keď videl urgentný príjem a izby zamrmlal s úžasom niečo po nemecky ako kde som, v 1945 – tom, v Afrike alebo kde ? Nechápal ako Slováci môžu mať takéto nemocnice, veď máme nové obchodné domy, nákupné centrá a honosné banky, nové autá atď.
Vážime si naše autá viac ako zdravie ? Nechceme dať nič do zdravotníctva v hotovosti, pretože ústava garantuje zdravotnú starostlivosť? Čudujeme sa potom, že keď prídeme do nemocnice, cítime sa ako v hoteli v roku 1972? Je nám zdravie a život ľahostajný, keď nemocnice nemajú ani na výplaty? To naozaj musíme mať zdravotný problém, aby sme zistili, že zážitok v nemocnici je podobný cestovaniu časom o pol storočia naspäť?
Kedy naši poslanci nebudú brať zdravotníctvo ako čiernu dieru, niečo čo potrebuje peniaze len na prežitie? Nebolo by naozaj lepšie nechať zdravotníctvo v súkromnom sektore a len životne dôležité ošetrenia a úkony by riešil štát? Veď dnes mnohé zverolekárske kliniky prežívajú lepšie. Zvieratá, ich majitelia a tiež zverolekári sú spokojní, pretože všetko funguje.
Naše zdravie je najdôležitejšie a v mnohých prípadoch si radšej ľudia niečo priplatia, než by zažívali riziko nevydarených zdravotníckych výkonov, hospitalizácie na otrasných lôžkach, rizika vzniku dekubitov, infekcií, neochoty personálu a bez tzv. všimného.
Kedy prehodnotíme priority a zmeníme zdravotníctvo radšej na drahšie a súkromné než na štátne , skorumpované bez ochoty pracovať, so zaostalými posteľami, matracmi, prístrojmi a zastaraným systémom? Kto chce, nech platí málo a má štátne zdravotníctvo a ten kto si váži zdravie nech priplatí a má aj súkromné služby, ktoré sú kvalitné vďaka CASH FLOW. Hazard so zdravím nemôže byť žiadnemu človeku ľahostajný, najmä keď ide o naše deti a tým aj o našu budúcnosť.