|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. novembra 2019
Zásah polície 17. novembra 1989 odštartoval pád totalitného režimu
Manifestácia Bratislavčanov na Námestí SNP 24. novembra 1989. Na snímke skupina Bratislavčanov získava aktuálne informácie z vývesnej tabule na Národnom divadle.
Zdieľať
Manifestácia Bratislavčanov na Námestí SNP 24. novembra 1989. Na snímke skupina Bratislavčanov získava aktuálne informácie z vývesnej tabule na Národnom divadle. Foto: TASR/Alexander Buzinkay
Praha/Bratislava 4. novembra (TASR) – Drastický policajný zásah proti demonštrácií 17. novembra 1989 v Prahe viedol k sérii protestov a napokon aj k pádu komunistického systému vo vtedajšom Československu. Zhromaždenie ku Dňu študentstva bolo pritom pôvodne povolené – jeho cieľom bolo uctiť si pamiatku Jana Opletala, študenta z Moravy, ktorého postrelili 28. októbra 1939 počas študentskej demonštrácie proti okupácii republiky, a tiež pri príležitosti 21. výročia vzniku Československej republiky (ČSR). V tom čas 24-ročný vysokoškolák Opletal podľahol zraneniam 11. novembra 1939 a o šesť dní, 17. novembra 1939 nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl a internátov. V tento deň si svetová verejnosť pripomína Medzinárodný deň študentstva.Že spomienka na 50. výročie týchto udalostí bude mať aj iný podtón, naznačoval už samotný text pozvánky organizátorov akcie: "Nechceme len pietne spomínať na vtedajšie tragické udalosti, ale chceme sa aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy, za ktoré ich účastníci obetovali svoje životy. Pretože aj dnes sú tieto ideály vážne ohrozené a my sa nechceme dať zahanbiť svojimi vysokoškolskými kolegami, ktorí za ne pred 50 rokmi odvážne vystúpili."
Vzhľadom na tieto informácie, ale aj na väčší počet a intenzitu demonštrácii počas roka 1989 (najmä počas tzv. Palachovho týždňa v januári) sa na tento deň pripravoval bezpečnostný aparát pod dohľadom najvyšších komunistických funkcionárov. Dopoludnia mali špeciálnu poradu generálny tajomník Komunistickej strany Československa (KSČ) Miloš Jakeš, pražský tajomník strany Miloslav Štěpán a minister vnútra František Kincl.
Rozkazom 16/89 bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná akcia na celom území republiky s cieľom zachovať pokojný priebeh demonštrácie a zabrániť jej účastníkom, aby sa dostali do centra Prahy. Policajné jednotky sa rozmiestňovali na svoje pozície od 15. hodiny. Jakeš po informácii, že všetko prebieha pokojne, odcestoval na víkend do rekreačného strediska pri priehrade Orlík.
Po zhromaždení, ktoré sa začalo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove, sa študenti vydali na pochod smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase, po ktorej v roku 1939 kráčali aj účastníci Opletalovho pohrebu. Polícia nezasahovala, iba odkláňala dopravu. Po 18. hodine sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade, kde vystúpilo niekoľko rečníkov a oficiálna časť akcie sa naplnila.
Vo vypätej atmosfére sa však študenti, ale aj učitelia či pamätníci roka 1939 neplánovane vydali do mesta smerom na Václavské námestie. Držali v rukách rozsvietené sviečky a skandovali heslá: "Nechceme Štěpána, Nech žije Havel, Havel na Hrad, Jakeš von, Nechceme 'kůl v plotě', či Slobodné voľby."
Mohutnejúci sprievod zamieril k Národnému divadlu. Keď prechádzal približne o 19.20 okolo jeho budovy, z okien demonštrantom mávali herci. Dav ich odmenil heslami: "Slobodu umelcom, Slobodu kultúre, Nech žije pán Kemr."
Národnú triedu okolo pol ôsmej večer prehradil Pohotovostný pluk Zboru národnej bezpečnosti, zo zadnej strany pri Národnom divadle zablokoval sprievod Školský pohotovostný oddiel. Spočiatku mali účastníci akcie šancu opustiť miesto úzkym priechodom pri divadle, čo mnohí využili. O 20.18 bol však dav uzatvorený a o 20.25 sa začal policajný zásah.
Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, tzv. Červené barety, vyťahovali z davu jednotlivcov, ktorých bili a zatýkali, takisto aj demonštrantov, pre ktorých vytvorili špeciálne "uličky". Oba kordóny dav stále viac stláčali. Študenti márne prosili policajtov, nech ich nechajú odísť, skandovali: "Máme holé ruce!", alebo aj "Gestapo!". Dejiskom brutálnych bitiek obuškami sa stal tzv. Kaňkov dom, čo bolo jediné miesto, kadiaľ sa z priestoru dalo odísť. Mnohí študenti omdleli.
Priestor bol vyprázdnený o 21.10. Na zemi zostalo ležať bezvládne telo príslušníka Štátnej bezpečnosti Ludvíka Zifčáka alias študenta Martina Šmída, pre ktorého prišla sanitka – tým vznikla fáma o zabitom študentovi. Policajti príležitostne bili ľudí až do 22.30, keď začali odchádzať. Na Národní třídu prišli sanitky, zdravotníci ošetrovali zranených. Na miesto zásahu začali ľudia nosiť sviečky, ešte o 22.38 boli posledný raz napadnutí tzv. Červenými baretmi.
Počas zásahu bolo zranených 600 ľudí, lekári ošetrili v prvých troch dňoch 95 a do konca novembra až 162 osôb. Mnohí vyhľadali ošetrenie mimo Prahy z obáv o svoju bezpečnosť. Hospitalizovaných bolo 35 ľudí, z toho siedmi boli ťažko zranení.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR