|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. decembra 2009
Západ kritizuje Teherán za zákroky proti opozícii
Za najnovšie krvavé zásahy iránskych úradov voči opozičným aktivistom si Teherán vyslúžil neobyčajne ostrú kritiku západných mocností. Jeho nedeľňajšie počínanie odsúdili okrem iných ...
Zdieľať
WASHINGTON 28. decembra (WEBNOVINY) - Za najnovšie krvavé zásahy iránskych úradov voči opozičným aktivistom si Teherán vyslúžil neobyčajne ostrú kritiku západných mocností. Jeho nedeľňajšie počínanie odsúdili okrem iných Spojené štáty, Kanada, Francúzsko, Británia, Taliansko či Nemecko. Za "nespravodlivé potláčanie" civilistov označil v pondelok Washington zásahy, pri ktorých zomrelo najmenej 15 osôb, a Berlín ich považuje za "neakceptovateľné".
Biely dom zverejnil vyhlásenie, ktoré obsahuje hrubé odsúdenie policajného zásahu pri nedeľných protivládnych demonštráciách. Posledné stanovisko Washingtonu je v ostrom kontraste s predchádzajúcimi pomerne miernymi reakciami na povolebné nepokoje v Iráne. Ku výraznej kritike sa pripojila prostredníctvom stanoviska svojho úradu aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Brutálne násilie v Iráne, kde úrady zatkli vyše 300 civilistov, kritizoval aj kanadský minister zahraničných vecí Lawrence Cannon. Varovanie smerom k Teheránu, aby ochraňoval práva svojich občanov, vyslali aj diplomacie Talianska a Francúzska. Britský minister zahraničných vecí David Miliband v reakcii na incidenty požiadal iránsku vládu, aby rešpektovala ľudské práva.
Reakcie Západu nasledovali po víkendových nepokojoch v Teheráne a iných mestách, počas ktorých polícia zadržala najmenej 300 ľudí. Iránska štátna televízia v pondelok informovala, že zrážky si vyžiadali viac ako 15 obetí. Jednou z nich je 35-ročný synovec popredného opozičného politika Hosejna Míra Músavího, ktorého v nedeľu zastrelili v hlavnom meste.
Posledné protesty sú pokračovaním vlny masových demonštrácií, ktoré v krajine vyvolali sporné júnové prezidentské voľby, v ktorých kreslo obhájil kontroverzný líder Mahmúd Ahmadínedžád. Vláda vtedajšie nepokoje násilne potlačila. O život prišlo niekoľko desiatok demonštrantov a ďalšie stovky až tisíce polícia zadržala. Väčšinu zatknutých úrady prepustili. Vo väzbe stále ostáva približne 200 aktivistov a takmer 140 postavili pred súd.
SITA/AFP
Biely dom zverejnil vyhlásenie, ktoré obsahuje hrubé odsúdenie policajného zásahu pri nedeľných protivládnych demonštráciách. Posledné stanovisko Washingtonu je v ostrom kontraste s predchádzajúcimi pomerne miernymi reakciami na povolebné nepokoje v Iráne. Ku výraznej kritike sa pripojila prostredníctvom stanoviska svojho úradu aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Brutálne násilie v Iráne, kde úrady zatkli vyše 300 civilistov, kritizoval aj kanadský minister zahraničných vecí Lawrence Cannon. Varovanie smerom k Teheránu, aby ochraňoval práva svojich občanov, vyslali aj diplomacie Talianska a Francúzska. Britský minister zahraničných vecí David Miliband v reakcii na incidenty požiadal iránsku vládu, aby rešpektovala ľudské práva.
Reakcie Západu nasledovali po víkendových nepokojoch v Teheráne a iných mestách, počas ktorých polícia zadržala najmenej 300 ľudí. Iránska štátna televízia v pondelok informovala, že zrážky si vyžiadali viac ako 15 obetí. Jednou z nich je 35-ročný synovec popredného opozičného politika Hosejna Míra Músavího, ktorého v nedeľu zastrelili v hlavnom meste.
Posledné protesty sú pokračovaním vlny masových demonštrácií, ktoré v krajine vyvolali sporné júnové prezidentské voľby, v ktorých kreslo obhájil kontroverzný líder Mahmúd Ahmadínedžád. Vláda vtedajšie nepokoje násilne potlačila. O život prišlo niekoľko desiatok demonštrantov a ďalšie stovky až tisíce polícia zadržala. Väčšinu zatknutých úrady prepustili. Vo väzbe stále ostáva približne 200 aktivistov a takmer 140 postavili pred súd.
SITA/AFP