Zaniknuté obce pripomínajú aj maľby v Kostole sv. Antona Pustovníka

Jaklovce 5. januára (TASR) – Pôvodný Kostol sv. Antona Pustovníka v Jaklovciach v Gelnickom okrese z konca 13. storočia je vyhlásený za kultúrnu pamiatku už viac ako 55 rokov. Zaniknuté obce pripomínajú aj maľby na stenách. Počas jednej z rekonštrukcií interiéru kostola bol zakúpený i stále fungujúci organ, miestni veriaci jeho zvuk môžu počuť viac ako 118 rokov. Pre TASR to povedal miestny duchovný Jozef Bednárik.


Steny chrámovej lode okrem iného zdobia maľby patrónov niekdajších filiálnych obcí, ktoré zanikli pre výstavbu vodnej priehrady Ružín alebo z dôvodu vzniku farnosti Margecany. "Na stenách môžeme vidieť sv. Katarínu, ktorá bola patrónkou Rolovej Huty, sv. Margitu ako patrónku Margecian a sv. Michala archanjela, ktorý je patrónom filiálnej obce Veľký Folkmar. V minulosti k filiálkam Jaklovskej farnosti patrili aj Orlovec a obec Kojšov," spresnil.

Významnou vzácnosťou v chráme je gotická socha Madony z Jakloviec, ktorá je dielom rezbára zvaného Majster Bielej Madony z Toporca považovaného za predchodcu spišskej drevorezbárskej dielne.

"Počet veriacich približne zodpovedá počtu obyvateľov obce (asi 1900, pozn. TASR). Cez týždeň to záleží od danej liturgickej slávnosti, ale pohybuje sa to od 50 do 200 ľudí. V nedeľu príde na dve omše spolu približne 400 veriacich," uviedol s tým, že sú sprevádzané organovou hudbou.

Podľa Bednárika bol počas obnovy v roku 1900 zakúpený organ Rieger v Krnove za 10.000 korún zo zbierky veriacich. "Mám dvoch kantorov a myslím, že je niečím typický. Každý organista - kantor vloží do hry to svoje a registre zapne, ako vie," povedal.

Sväté omše počas cirkevného roka podľa neho dopĺňa aj spevokol, ktorý má v súčasnosti približne 20 členov. "Je v ňom viac žien, ale sú tam asi aj piati alebo šiesti muži. Vek sa pohybuje od 30 do 65 rokov," dodal duchovný s tým, že začiatok speváckeho zboru v Jaklovciach siaha do roku 1984 a vo svojom rozkvete mal aj do 60 členov.

V prvej polovici 18. storočia vedľa kostola pribudla aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá je tiež pamiatkovým objektom.

ŠK Severan sa venuje psím záprahom aj agility, želá si lepšie podmienky

Viac ako 20 rokov funguje v obci Jaklovce v Gelnickom okrese Športový klub (ŠK) Severan. Ako pre TASR povedal jeho predseda Jaroslav Krupár, venuje sa športovej kynológii i agility. Podmienky na trénovanie by podľa neho zlepšilo viac finančných prostriedkov. Za problém označil aj málo pretekov na východnom Slovensku.

ŠK pôvodne vznikol pre podporu pretekov psích záprahov. Zameraný je okrem mushingu aj na dogtrekking (beh so psom) a weight pulling (ťahanie záťaže so psom). Dnes má aj oddiel s činnosťou agility. "Rozbieha sa aj mushing, no skôr do formy bicyklov, kolobežiek, bežiek. Chovať osem psov, ktoré ťahajú sane, je dosť náročné," povedal.

"Agility sa oficiálne venujeme približne 14 rokov, ale v Jaklovciach sa robili už skôr, no nie takou formou ako dnes. Niektorí členovia svojho času vymysleli, aby sme niečo urobili pre naše deti. Tak vnikli Detské prázdninové preteky, ktoré sa organizujú doteraz," vysvetlil Krupár s tým, že ak človek chce, aby ho pes počúval, musí sa mu denne venovať. Na preteky je podľa neho pripravený po viac ako ročnom tréningu.

Tie sú v Jaklovciach každý víkend. K dispozícii majú aj areál, ale túto zimu presunuli prekážkovú dráhu do Prešova - trénujú na piesku v jazdeckej hale. "Podmienky nás trošku brzdia, lebo na snehu sa agility trénovať nedá, je to šmykľavé a nebezpečné pre človeka aj pre psa," spresnil.

Členovia klubu, ktorí sa venujú mushingu na bežkách, chodia najčastejšie trénovať k horskej chate na Kojšovskej holi alebo si vytvoria vlastné trate. "Dôležitá je hlavne letná kondičná príprava, potom to už ide. Na zimné súťaže chodia asi traja naši členovia, venujú sa skôr saniam, a to dvojzáprahu alebo štvorzáprahu," povedal predseda klubu.

ŠK Severan má za sebou viacero úspechov. Napríklad jeho zakladajúci predseda Ján Keruľ bol okrem iného majstrom sveta, majstrom Európy aj Slovenska. "V agility máme aj niekoľko titulov majstrov Slovenska v kategórii družstvá aj jednotlivci. Päťkrát sme získali titul majstra Slovenska v junioroch. V ťahaní závažia padol na našej trati rekord 2650 kilogramov," uzavrel Krupár.

V Jaklovciach klub pravidelne organizuje Kynologický deň aj Východniarske agility preteky. V súčasnosti má približne 25 členov z rôznych častí Slovenska.

Priemyselný park vytvára väčšinu pracovných miest v obci

Približne 400 pracovných miest je vytvorených priamo v obci Jaklovce v Gelnickom okrese, kde žije okolo 1900 ľudí. Pre TASR to povedal starosta Matúš Fedor s tým, že väčšinu pracovných príležitostí tvorí priemyselný park. Podľa neho sa mu darí.

Obec získala nenávratný finančný príspevok v sume 5,2 milióna eur na rekonštrukciu chátrajúcich výrobných hál a miestnej infraštruktúry v priemyselnej zóne Jaklovce v roku 2007. "V súčasnosti máme v priemyselnom parku prenajaté všetky štyri výrobné haly, je tam asi 7500 metrov štvorcových výrobných plôch. Prvýkrát sa podarilo prenajať kompletnú infraštruktúru len minulý rok. Ekonomika je priaznivo naklonená," povedal s tým, že v priemyselnom parku pracuje takmer 300 ľudí, čo je viac, ako sa pôvodne plánovalo. Podľa neho bolo aj obdobie, keď tu pracovalo len 70 zamestnancov a haly boli prázdne.

V tamojšom priemyselnom parku nenašli prácu len Jaklovčania. "Posledný zamestnávateľ, ktorý prišiel, zváža zamestnancov aj zo vzdialenosti 35 kilometrov. Napríklad od Nálepkova. Plánuje aj zvoz od Krompách prípadne Spišských Vlách,“ spresnil starosta.

V priemyselnom parku sú podľa neho aktuálne dvaja, resp. traja zamestnávatelia. Jeden z nich totiž presunul výrobu spolu so zamestnancami do väčšej haly v Krompachoch. "Výrobnú halu si u nás ponechal, prázdna je asi štyri mesiace. V januári k nám má presunúť časť výroby zo závodu z Nemecka," vysvetlil s tým, že má ísť opäť o výrobu priemyselných okien s ventiláciou. Ďalšie spoločnosti sa venujú výrobe pre zdravotnícky priemysel alebo autopriemysel.

"Hnedý priemyselný park sme zahrnuli aj do stratégie Gelnického okresu s potenciálnou výstavbou nejakého dátového centra - úložiska dát, aby sme investorom v okolí ponúkli prípadné zvýšenie logistických možností, aby sa posunula komunikácia a doprava a aby sa vytvorili pracovné miesta aj pre vyššie kvalifikovanú silu. Či to bude realizovateľné, ukáže budúcnosť a to, ako sa bude napĺňať akčný plán," povedal.

Podľa Fedora má obec ročne príjem z nájmu priestorov vo výške 70.000 až 80.000 eur. Spláca však dva úvery. Jeden z nich súvisí práve s priemyselným parkom. Problém nastal tesne pred ukončením projektu vyhorením jednej haly. Obec musela jej výstavbu dofinancovať z vlastných zdrojov. "To bol prvý problém, prečo sa obec dostala sa do nútenej správy," dodal s tým, že obec v nej bola do roku 2013.

K nepriaznivej finančnej situácii prispelo aj vyplatenie korekcie vyrubenej Slovenskou agentúrou životného prostredia v súvislosti s výstavbou zberného dvora a kompostárne. "Percentuálne zadlženie obce nie je také veľké, je okolo 45 percent a spôsob splácania je taký, že priemyselný park nám to dokáže splatiť. Z podielových daní si dokáže naakumulovať finančné prostriedky na viaceré projekty," doplnil.

Ako hovorí, keďže niektorí ľudia do Jakloviec prichádzajú za prácou, obec uvažuje o výstavbe ďalších nájomných bytov. Za pozitívny prínos priemyselného parku považuje i omladenie obce. Preto je jednou z jej priorít zachovanie a investovanie do materskej a základnej školy.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR