Zamestnávatelia žiadajú zásadné zmeny v návrhu novely ZP

BRATISLAVA 27. marca (WEBNOVINY) - Členské organizácie Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) a Slovenskej obchodnej a priemyselnej (SOPK) komory žiadajú vládu, aby v návrhu novely Zákonníka práce (ZP) zohľadnila argumenty a pripomienky zamestnávateľov. Zamestnávateľské organizácie požadujú zásadne zmeniť predložený návrh novelizácie pracovného kódexu najmä v ustanoveniach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rast zamestnanosti, spomalenie hospodárskeho rastu, obmedzenie prílevu zahraničných investícií a zníženie konkurencieschopnosti podnikov. Uvádza sa to v deklarácii 55 zástupcov členských organizácií RÚZ, AZZZ a SOPK, o ktorej na tlačovej besede informoval člen prezídia RÚZ Ján Oravec.

Zamestnávateľské organizácie sú podľa viceprezidenta RÚZ Jozefa Špirka nespokojné so súčasným stavom vedenia sociálneho dialógu. "Zamestnávatelia by mali byť jednoznačným partnerom v sociálnom dialógu, nemali by byť stavaní pred rozhodnutú hotovú vec," poznamenal. O návrhu novely Zákonníka práce chcú zamestnávatelia podľa Špirka rokovať najmä s odborármi. "Rokovania s odborármi sú oveľa konštruktívnejšie ako keď sa stretávame na ministerstve práce, kde dochádza len odpočtu toho, čo sme s odborármi dohodli," skonštatoval viceprezident RÚZ. Do rokovaní o navrhovaných zmenách v pracovnom kódexe tak ministerstvo práce podľa Špirka nevnáša žiadnu pridanú hodnotu.

Ako pokračoval Špirko, zástupcovia zamestnávateľov sú vo vyše 80 % navrhovaných zmien ochotní pristúpiť ku kompromisu. Zásadne však odmietajú zvyšovanie privilégií pre odborárov, kam viceprezident RÚZ zaradil možnosť odborárov zastaviť prevádzku v podniku, schvaľovanie výkonových noriem odborármi, či platenie odborových funkcionárov zo zdrojov podnikov. "Odbory sú pritom veľmi bohaté organizácie," povedal Špirko. Po roku 1989 podľa neho získali ešte z pôvodného ROH viac ako 800 mil. Sk, každoročne na členských príspevkoch vyzbierajú približne 700 mil. Sk a majetkový fond odborárov sa odhaduje na viac ako 3 mld. Sk. "Ročne z toho majetku plynie viac ako 0,5 miliardy korún," dodal Špirko. Odbory si tak podľa neho môžu svojich odborových funkcionárov platiť z vlastných prostriedkov.

SITA