|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. augusta 2011
Zamestnávatelia reformu odvodov podporujú, odborári nie
Hospodárska a sociálna rada v pondelok nedospela k dohode o návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorým sa má od začiatku budúceho roka zrealizovať daňovo-odvodová reforma. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 8. augusta (WEBNOVINY) - Hospodárska a sociálna rada v pondelok nedospela k dohode o návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorým sa má od začiatku budúceho roka zrealizovať daňovo-odvodová reforma. Zamestnávatelia prijatie návrhu zákona podporujú, odborári sú však zásadne proti. "Návrh zákona o tzv. superhrubej mzde prináša novelizáciu 110 zákonov formou, ktorá nemá obdobu v legislatívnom procese a som presvedčený, že ani autori nemajú vyčíslené možné dopady," uviedol viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) Vladimír Mojš.
Inštitút superhrubej mzdy má byť podľa viceprezidenta KOZ nástrojom pre experiment megareformy sociálneho systému, akú svet nevidel, pod názvom "odvodový bonus". Podľa Mojša ide o "zbytočný a luxusný experiment štátu na občanoch krajiny a ukážkou presadzovania výlučných záujmov kapitálu na úkor bežného občana". Zdôraznil, že superhrubá mzda urobí zo zamestnanca voči zamestnávateľovi iba účtovnú nákladovú položku, ktorá umožní zvyšovanie zisku pre zamestnávateľa. Ako nový model vykazovania mzdových nákladov sa podľa Mojša síce opticky zvýši hrubá mzda zamestnanca, čistá mzda zamestnanca však zostane rovnaká. "Vytvorí sa priestor na spomalenie mzdového rastu zamestnancov najmä v súkromnom sektore," tvrdí viceprezident KOZ.
Návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti vychádza z koncepcie reformy daní a odvodov, ktorú vláda schválila v polovici mája. Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní.
Viac o rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady a o zvýšení minimálnej mzdy sa dočítate na:
Na zvýšení minimálnej mzdy sa sociálni partneri nezhodli
Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne. Súčasťou koaličnej dohody je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body.
Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie.
Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou "maximálne poistné". Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eura ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eura ročne.
Inštitút superhrubej mzdy má byť podľa viceprezidenta KOZ nástrojom pre experiment megareformy sociálneho systému, akú svet nevidel, pod názvom "odvodový bonus". Podľa Mojša ide o "zbytočný a luxusný experiment štátu na občanoch krajiny a ukážkou presadzovania výlučných záujmov kapitálu na úkor bežného občana". Zdôraznil, že superhrubá mzda urobí zo zamestnanca voči zamestnávateľovi iba účtovnú nákladovú položku, ktorá umožní zvyšovanie zisku pre zamestnávateľa. Ako nový model vykazovania mzdových nákladov sa podľa Mojša síce opticky zvýši hrubá mzda zamestnanca, čistá mzda zamestnanca však zostane rovnaká. "Vytvorí sa priestor na spomalenie mzdového rastu zamestnancov najmä v súkromnom sektore," tvrdí viceprezident KOZ.
Návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti vychádza z koncepcie reformy daní a odvodov, ktorú vláda schválila v polovici mája. Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní.
Viac o rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady a o zvýšení minimálnej mzdy sa dočítate na:
Na zvýšení minimálnej mzdy sa sociálni partneri nezhodli
Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne. Súčasťou koaličnej dohody je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body.
Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie.
Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou "maximálne poistné". Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eura ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eura ročne.