|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. júla 2009
Zamestnávatelia nesúhlasia s riešením ekologických záťaží
Zamestnávateľské zväzy, najmä Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ale aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov ...
Zdieľať
BRATISLAVA 6. júla (WEBNOVINY) - Zamestnávateľské zväzy, najmä Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ale aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Zväz priemyslu Slovenska (ZPS) zásadne nesúhlasia so spôsobom, akým ministerstvo životného prostredia (MŽP) presadilo do slovenskej legislatívy riešenie ekologických záťaží. Ako ďalej odznelo na pondelňajšej tlačovej besede v Bratislave, Národná rada SR prijala 24. júna tohto roku novelu zákona o vodách, do ktorej bývalý minister životného prostredia Ján Chrbet doplnil ustanovenia týkajúce sa tzv. starých environmentálnych záťaží. Tieto ustanovenia majú podľa zamestnávateľských organizácií pre mnohé podniky likvidačný charakter.
Zamestnávatelia pritom už pred rokom žiadali slovenskú vládu, aby návrh zákona o environmentálnych záťažiach vrátila MŽP na prepracovanie tak, aby jeho výsledné znenie bolo kompromisom s podnikateľskou sférou, lebo v predkladanom znení bol pre podniky likvidačný a ohrozoval tisícky pracovných miest. Podľa nich totiž prenášal totiž celú zodpovednosť za neidentifikované náklady v stovkách miliárd Sk na podnikateľskú sféru, ktorá uvedené škody nespôsobila a nedisponuje ani finančnými prostriedkami na ich likvidáciu. Ako ďalej informovali zamestnávatelia, MŽP vtedy zákon stiahlo. "Viac ako rok pracuje spoločná pracovná komisia medzi MŽP a zamestnávateľmi k príprave zákona o environmentálnych záťažiach a doposiaľ nebola odsúhlasená finálna verzia návrhu. Považujeme preto za maximálne neseriózny spôsob, akým Ján Chrbet prepašoval do novely zákona o vodách účelové znenie prenášajúce ťarchu za staré environmentálne záťaže na firmy", konštatovali zamestnávatelia.
Ako na stretnutí uviedol prezident ZCHFP Roman Karlubík, legislatívny proces tak ako prebieha na Slovensku, teda bez spoluúčasti podnikov na tvorbe legislatívy je pre národné hospodárstvo nebezpečným. "Nie je predsa možné, aby sme (zamestnávateľské organizácie - pozn. SITA) diskutovali tri roky a nakoniec sa v parlamente prijme úplne niečo iné, čo je pre niektoré podniky likvidačné. Musíme sa vrátiť k tomu, aby štát pri riešení tejto problematiky spolupracoval, aby cítil problémy, ktoré máme a aby cítil aj dôsledky riešení, ktoré prijal," dodal prezident ZCHFP.
Predseda Klubu 500 Vladimír Soták považuje takto prijaté riešenie starých ekologických záťaží za hrubé zlyhanie parlamentu - ako koaličných, tak aj opozičných poslancov. Všetci čo "tam hore" sedia a majú "hlavy otvorené" musia podľa jeho slov vedieť, že o starých environmentálnych záťažiach sa diskutuje celé roky. "Nikto podnikateľské subjekty nemôže učiniť zodpovednými za to, že pred štyridsiatimi alebo päťdesiatimi rokmi ktorákoľvek vláda rozhodla, že bude niekde vybudovaná skládka, alebo bude zavedená taká alebo onaká prvovýroba," pokračoval. Ako dodal, toto nesvedčí o odbornom raste, ale o klesajúcej odbornej úrovni parlamentu, keď sa prijme zákon, ktorý nebol pripravený a prerokovaný so sociálnymi partnermi. "Toto je flagrantné porušenie všetkého, čomu sa hovorí slušnosť. My môžeme požiadať a aj požiadame pána prezidenta, aby tento zákon bol parlamentu vrátený a pokúsime sa komunikovať so všetkými poslancami, aby si uvedomili, čo vlastne schválili," uviedol ďalej V. Soták. Ako dodal, v opačnom prípade to môže znamenať likvidáciu niektorých firiem.
SITA
Zamestnávatelia pritom už pred rokom žiadali slovenskú vládu, aby návrh zákona o environmentálnych záťažiach vrátila MŽP na prepracovanie tak, aby jeho výsledné znenie bolo kompromisom s podnikateľskou sférou, lebo v predkladanom znení bol pre podniky likvidačný a ohrozoval tisícky pracovných miest. Podľa nich totiž prenášal totiž celú zodpovednosť za neidentifikované náklady v stovkách miliárd Sk na podnikateľskú sféru, ktorá uvedené škody nespôsobila a nedisponuje ani finančnými prostriedkami na ich likvidáciu. Ako ďalej informovali zamestnávatelia, MŽP vtedy zákon stiahlo. "Viac ako rok pracuje spoločná pracovná komisia medzi MŽP a zamestnávateľmi k príprave zákona o environmentálnych záťažiach a doposiaľ nebola odsúhlasená finálna verzia návrhu. Považujeme preto za maximálne neseriózny spôsob, akým Ján Chrbet prepašoval do novely zákona o vodách účelové znenie prenášajúce ťarchu za staré environmentálne záťaže na firmy", konštatovali zamestnávatelia.
Ako na stretnutí uviedol prezident ZCHFP Roman Karlubík, legislatívny proces tak ako prebieha na Slovensku, teda bez spoluúčasti podnikov na tvorbe legislatívy je pre národné hospodárstvo nebezpečným. "Nie je predsa možné, aby sme (zamestnávateľské organizácie - pozn. SITA) diskutovali tri roky a nakoniec sa v parlamente prijme úplne niečo iné, čo je pre niektoré podniky likvidačné. Musíme sa vrátiť k tomu, aby štát pri riešení tejto problematiky spolupracoval, aby cítil problémy, ktoré máme a aby cítil aj dôsledky riešení, ktoré prijal," dodal prezident ZCHFP.
Predseda Klubu 500 Vladimír Soták považuje takto prijaté riešenie starých ekologických záťaží za hrubé zlyhanie parlamentu - ako koaličných, tak aj opozičných poslancov. Všetci čo "tam hore" sedia a majú "hlavy otvorené" musia podľa jeho slov vedieť, že o starých environmentálnych záťažiach sa diskutuje celé roky. "Nikto podnikateľské subjekty nemôže učiniť zodpovednými za to, že pred štyridsiatimi alebo päťdesiatimi rokmi ktorákoľvek vláda rozhodla, že bude niekde vybudovaná skládka, alebo bude zavedená taká alebo onaká prvovýroba," pokračoval. Ako dodal, toto nesvedčí o odbornom raste, ale o klesajúcej odbornej úrovni parlamentu, keď sa prijme zákon, ktorý nebol pripravený a prerokovaný so sociálnymi partnermi. "Toto je flagrantné porušenie všetkého, čomu sa hovorí slušnosť. My môžeme požiadať a aj požiadame pána prezidenta, aby tento zákon bol parlamentu vrátený a pokúsime sa komunikovať so všetkými poslancami, aby si uvedomili, čo vlastne schválili," uviedol ďalej V. Soták. Ako dodal, v opačnom prípade to môže znamenať likvidáciu niektorých firiem.
SITA