|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. januára 2013
Založenie Európskej prokuratúry vyvoláva na Slovensku obavy
Ešte v prvej polovici tohto roka chce Európska komisia predložiť legislatívny návrh s cieľom zriadiť Európsku prokuratúru. Jej právomoci by sa mali týkať trestných činov ...
Zdieľať
BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) – Ešte v prvej polovici tohto roka chce Európska komisia predložiť legislatívny návrh s cieľom zriadiť Európsku prokuratúru.
Jej právomoci by sa mali týkať trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, avšak v budúcnosti by sa mohli rozšíriť aj na iné kategórie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka viac ako jedného členského štátu.
Slovensko v súvislosti s Európskou prokuratúrou hovorí o viacerých otáznikoch a obavách.
"Založenie Európskej prokuratúry a jej existencia popri vnútroštátnych orgánoch zodpovedných za trestné stíhanie vyvoláva mnohé otázniky, ktoré je potrebné vyjasniť," povedal agentúre SITA Pavol Kubík z ministerstva spravodlivosti. "Otázky a obavy súvisiace s fungovaním tohto zamýšľaného orgánu súvisia najmä s procesnými aspektmi jeho práce, spoluprácou s justičnými orgánmi členských štátov, ktoré sa prípadne nezúčastnia na zriadení tohto orgánu, formou súdnej kontroly a statusu pracovníkov budúceho úradu," uvádza zasa rezort diplomacie v správe o prioritách vyplývajúcich z pracovného programu Európskej komisie na rok 2013.
Problémy vraj môžu vzniknúť aj v oblasti spolupráce s justičnými orgánmi členských štátov, ktoré by s Európskou prokuratúrou súhlasili, so vzájomným uznávaním dôkazov, rozhodovaním o opravných prostriedkoch, podávaním obžalôb, rozdielnymi právnymi poriadkami a jazykmi členských štátov.
Keďže návrh zriadiť prokuratúru je politicky veľmi citlivý a môže čiastočne zasiahnuť do suverenity členských štátov, podľa rezortu diplomacie sa uvažuje aj o postupe tzv. posilnenej spolupráce, pri ktorej by sa na zriadení tohto nového orgánu zúčastnili len niektoré štáty. Postoj Slovenska bude podľa Kubíka predovšetkým závisieť od konkrétnej podoby navrhovaného modelu Európskeho prokuratúry. "Slovensko preferuje decentralizovaný model a jeho celkové nastavenie tak, aby bol funkčný," dodal.
Slovensko tiež podľa neho podporuje cieľ tejto iniciatívy - zlepšený boj proti podvodom s eurofondmi a ochrana finančných záujmov Únie. Kubík však upozorňuje, že vzhľadom na závažnosť a dôležitosť problematiky sa predpokladajú niekoľkoročné rokovania. "Bežne sa o legislatívnych návrhoch v trestnoprávnej oblasti rokuje viac ako dva roky, v tomto prípade to bude určite dlhšie," uzavrel. Tradične rezervovaný postoj podľa neho možno očakávať zo strany Spojeného kráľovstva a Írska.
Jej právomoci by sa mali týkať trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, avšak v budúcnosti by sa mohli rozšíriť aj na iné kategórie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka viac ako jedného členského štátu.
Slovensko v súvislosti s Európskou prokuratúrou hovorí o viacerých otáznikoch a obavách.
"Založenie Európskej prokuratúry a jej existencia popri vnútroštátnych orgánoch zodpovedných za trestné stíhanie vyvoláva mnohé otázniky, ktoré je potrebné vyjasniť," povedal agentúre SITA Pavol Kubík z ministerstva spravodlivosti. "Otázky a obavy súvisiace s fungovaním tohto zamýšľaného orgánu súvisia najmä s procesnými aspektmi jeho práce, spoluprácou s justičnými orgánmi členských štátov, ktoré sa prípadne nezúčastnia na zriadení tohto orgánu, formou súdnej kontroly a statusu pracovníkov budúceho úradu," uvádza zasa rezort diplomacie v správe o prioritách vyplývajúcich z pracovného programu Európskej komisie na rok 2013.
Problémy vraj môžu vzniknúť aj v oblasti spolupráce s justičnými orgánmi členských štátov, ktoré by s Európskou prokuratúrou súhlasili, so vzájomným uznávaním dôkazov, rozhodovaním o opravných prostriedkoch, podávaním obžalôb, rozdielnymi právnymi poriadkami a jazykmi členských štátov.
Keďže návrh zriadiť prokuratúru je politicky veľmi citlivý a môže čiastočne zasiahnuť do suverenity členských štátov, podľa rezortu diplomacie sa uvažuje aj o postupe tzv. posilnenej spolupráce, pri ktorej by sa na zriadení tohto nového orgánu zúčastnili len niektoré štáty. Postoj Slovenska bude podľa Kubíka predovšetkým závisieť od konkrétnej podoby navrhovaného modelu Európskeho prokuratúry. "Slovensko preferuje decentralizovaný model a jeho celkové nastavenie tak, aby bol funkčný," dodal.
Slovensko tiež podľa neho podporuje cieľ tejto iniciatívy - zlepšený boj proti podvodom s eurofondmi a ochrana finančných záujmov Únie. Kubík však upozorňuje, že vzhľadom na závažnosť a dôležitosť problematiky sa predpokladajú niekoľkoročné rokovania. "Bežne sa o legislatívnych návrhoch v trestnoprávnej oblasti rokuje viac ako dva roky, v tomto prípade to bude určite dlhšie," uzavrel. Tradične rezervovaný postoj podľa neho možno očakávať zo strany Spojeného kráľovstva a Írska.