Zala: Schengen nezrušil hranice, len nás dnes na nich nikto neotravuje

Brusel 4. apríla (TASR) - Schengen je významovo druhým najpodstatnejším úspechom EÚ po prijatí eura, uviedol v rozhovore pre TASR poslanec Európskeho parlamentu (EP) Boris Zala.


Poslanec, ktorý je členom Výboru EP pre zahraničné veci skonštatoval, že schengenský priestor môžeme vnímať ako formu súštátia, ktoré je navyše posilnené eurom. Zdôraznil, že členstvo v Schengene neviedlo k zrušeniu hraníc. Tie stále existujú, akurát nás dnes na nich nikto nekontroluje, "neotravuje", nezisťuje čo cez ne prevážame a nemusíme platiť clá za prevážané tovary.

"Nie sme obťažovaní a to je jedna z najväčších devíz. Nehovoriac o ekonomike, lebo je to aj voľný pohyb tovarov, ktoré nie sú zdanené, nemáme clá, fungujeme ako jeden priestor," opísal Zala výhody Schengenu. Podľa jeho slov je ďalšou výhodou spoločná mena, lebo vďaka euru vo väčšine prípadov nemusíme po vkročení do inej schengenskej krajiny meniť peniaze a sme menej závislí od výkyvu menových kurzov. "Toto má obrovský ekonomický efekt. Nemáme straty z destabilizácie meny," dodal.

Zala pri výhodách Schengenu ocenil aj voľný pohyb pre služby, čo v praxi znamená, že Slováci môžu pracovať kdekoľvek v EÚ a ponúkať svoj servis, služby a tovary.

Na otázku, aká je ďalšia budúcnosť schengenského priestoru slovenský europoslanec zdôraznil, že netreba zmrazovať proces jeho rozširovania napríklad o Bulharsko či Rumunsko ani pre obavy z migračnej krízy, lebo tú Schengen ovplyvňuje iba málo.

Podľa jeho slov Schengen "môže byť vďačný" Slovensku, lebo Slováci pred vstupom do tohto priestoru urobili hranicu s Ukrajinou "nepriestrelnou", čím posilnili jednu z vonkajších hraníc EÚ.

"Tu sme sa trochu obetovali, lebo pred Schengenom sme mali bezvízový a voľný styk s Ukrajinou," pripomenul Zala. Podľa jeho slov to znamenalo čulé obchodné styky najmä medzi východným Slovenskom a Ukrajinou, aj keď je pravda, že vtedajší režim do veľkej miery podporoval čiernu ekonomiku s pašovaním nelegálneho tovaru, najmä cigariet a alkoholu. Dnes, aj zásluhou nášho členstva v Schengene, sú pašeráci na tejto hranici "minimalizovaní".

Vzhľadom na nelegálnu migráciu je podľa Zalu podstatné vytvoriť nepriedušnú vonkajšiu hranicu EÚ - v Grécku, Taliansku a na hraniciach s tými balkánskymi krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Je to zároveň aj výzva pre Chorvátsko, či bude schopné v budúcnosti celú svoju námornú hranicu chrániť tak ako schengenskú.

"Rokujeme o tom v EÚ denne, ako vieme týmto krajinám pomôcť, lebo ich vonkajšie hranice, to všetko sú aj hranice EÚ," opísal situáciu poslanec. "Postupne sa vybuduje systém ochrany vonkajšej schengenskej hranice a tie vnútorné kontroly naozaj nebudú potrebné".

Zala zároveň upozornil, že každý utečenec by si mal uvedomiť, že prekročením schengenských hraníc nevstupuje do Grécka, Maďarska či na Slovensko, ale do EÚ ako takej a na jej území už nemá právo si vyberať, ak sa dostane do systému prerozdeľovania utečencov. Ak nebude rešpektovať tento systém, tak stráca právo na sociálne dávky, na poskytnutie prístrešia, výučbu jazyka a získanie zamestnania.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR