Zákon transparentnosti verejného obstarávania nefunguje

Verejných obstarávateľov nepresvedčilo ani zavedenie elektronického trhoviska. Tretina opýtaných využíva kritérium najnižšej ceny z obavy z napadnutia verejného obstarávania pre netransparentnosť, na úkor ohrozenie kvality.BRATISLAVA 19. apríla (WEBNOVINY) - Verejné obstarávanie v súčasnosti nie je transparentnejšie, než bolo v období pred veľkou novelou zákona z júla 2013. Vyplýva to z prieskumu medzi 375 verejnými obstarávateľmi, ktorý vykonala vzdelávacia spoločnosť Otidea.


Zákon v praxi nefunguje

Drvivá väčšina, 88 percent respondentov, je presvedčená, že dnešné verejné obstarávanie nie je transparentnejšie. Jedným z hlavných cieľov novely zákona pritom bolo zvýšiť transparentnosť a znížiť korupciu. "Po necelých dvoch rokoch platnosti zákona názory verejných obstarávateľov ukazujú, že zákon v praxi nefunguje," skonštatovala spoločnosť.

Odporúčame:

Slováci kupujú o sto percent drahšie CT ako Česi či Maďari

V porovnaní s obdobím pred novelou zákona považuje dnešné zákazky za transparentnejšie 12 percent obstarávateľov, 26 percent si myslí, že zákazky boli transparentnejšie predtým a podľa 62 percent je to zhruba rovnaké. Pre 40 percent účastníkov prieskumu je hlavným dôvodom manipulácie buď korupcia alebo klientelizmus.

Pre ďalších 40 percent je to ale snaha vybrať si znovu firmu, s ktorou mal obstarávateľ v minulosti dobrú skúsenosť. "Podľa súčasného zákona o verejnom obstarávaní toto, žiaľ, nie je možné. Ak mal obstarávateľ v minulosti zlé skúsenosti s firmami, nemá možnosť svoje skúsenosti 'vykričať do sveta' i napriek povinnosti obstarávateľa zverejňovať referencie," uviedla manažérka vzdelávania z Otidea Monika Svinčáková.

Snaha vyjednať výhodu pre miestnu firmu a zvýšiť lokálnu zamestnanosť vidí ako dôvod manipulácie so zákazkou zostávajúcich 20 percent respondentov.

Obstarávatelia volia zo strachu nižšie ceny

Zásadným problémom verejných zákaziek je podľa prieskumu stále aj ponuka s mimoriadne nízkou cenou, ktorá nespĺňa požadovanú kvalitu predmetu obstarávania. Tretina obstarávateľov používa pri hodnotení verejného obstarávania kritérium "najnižšia cena", aby zabezpečili ekonomickú hospodárnosť plnenia. Ďalšia tretina účastníkov prieskumu toto kritérium využíva z obavy z napadnutia verejného obstarávania pre netransparentnosť.

Napriek tomu, že zákon priamo nenariaďuje používanie kritéria najnižšej ceny, väčšinu obstarávateľov k tomu podľa Svinčákovej donúti reálna prax. Buď im to priamo nariadia nadriadené orgány, alebo majú strach, že bude ich verejné obstarávanie napadnuté pre netransparentnosť.

Výberom ponuky s najnižšou cenou tak nič neriskujú. "Je nádej, že pomôže pripravovaný nový zákon o verejnom obstarávaní, ale aj napriek tomu bude potrebné, aby sa zároveň zmenila súčasná prax štátnych a verejných orgánov," dodala Svinčáková.

Väčšina obstarávateľov obmedzeniu korupcie neverí

Obstarávatelia hodnotili aj svoje očakávania od elektronického trhoviska, ktoré štátna a verejná správa od 1. marca 2015 povinne používa pri zadávaní zákaziek na nákup tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, ktoré sú bežne dostupné na trhu od limitu 1000 eur bez dane z pridanej hodnoty.

Podľa 50 percent obstarávateľov elektronické trhovisko nepomôže obmedziť korupciu vo verejných zákazkách, 40 percent respondentov si myslí, že trhovisko korupciu obmedzí, ale len minimálne. Iba 10 percent očakáva výrazné obmedzenie korupcie.

Len 20 percent obstarávateľov sa domnieva, že zadávanie zákaziek prostredníctvom trhoviska bude transparentnejšie a objektívnejšie než pri zadávaní zákaziek "papierovou formou". Finančné úspory očakáva necelých 20 percent a urýchlenie verejného obstarávania očakáva tretina z oslovených. Podľa vlády pritom boli práve toto dôvody a hlavný cieľ k zavedeniu elektronického trhoviska.

Spoločnosť Otidea vykonala prieskum od 16. marca do 10. apríla 2015. Zo zúčastnených 375 verejných obstarávateľov bolo 19 percent štátnych orgánov, 48 percent obcí, šesť percent vyšších územných celkov a 27 percent právnických osôb.