|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. marca 2009
Zákon o štátnom jazyku nediskriminuje menšiny, tvrdí MK SR
Novela zákona o štátnom jazyku nemôže žiadnym spôsobom diskriminovať občanov maďarskej národnosti, reaguje Ministerstvo kultúry (MK) SR na kritiku predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku, ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) - Novela zákona o štátnom jazyku nemôže žiadnym spôsobom diskriminovať občanov maďarskej národnosti, reaguje Ministerstvo kultúry (MK) SR na kritiku predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku, ktorí dnes spustili celoštátnu Petíciu pre Rádio Patria a naše práva. Jedným z cieľov petície okrem iného totiž je aj zmena návrhu novely zákona o štátnom jazyku, ktorý v stredu 11. marca na rokovanie vlády predkladá MK SR. Podľa iniciátorov petičnej akcie môže novela obmedziť jazykové práva menšín SR. Ako pre agentúru SITA reagoval hovorca MK SR Jozef Bednár, novela "neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a v plnej miere rešpektuje rozsah ich práv". Tvrdí, že ak by "prijali argumenty Csemadoku, potom by výrazným spôsobom diskriminovali občanov slovenskej národnosti žijúcich na juhu Slovenska".
Cieľom novely podľa Bednára je zabezpečiť, aby štátny jazyk mohol v oblasti verejného styku plniť svoje úlohy ako nástroj dorozumievania pre všetkých našich občanov na celom území SR. Dvojnásobne to platí pre štátnu a verejnú správu. V tejto oblasti sa iniciátorom petície nepáči napríklad časť návrhu jazykového zákona o tom, aby vo verejnej alebo štátnej správe mohla "byť zamestnaná iba taká osoba, ktorá na vyhovujúcej úrovni ovláda štátny jazyk. Otázne podľa nich je, kto bude kontrolovať, kto a na akej úrovni ovláda štátny jazyk.
Predstavitelia maďarských občianskych združení, ale aj Strany maďarskej koalície (SMK) v petícii tiež žiadajú o zákonom garantované vysielanie regionálnych rozhlasových a televíznych staníc v maďarskom jazyku a tiež o to, aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. MK SR nebude súhlasiť so zrušením dvojjazyčného vysielania napríklad v obecných rozhlasoch. Dôvodom je hlavný dôvod novely - zabezpečenie slovenčiny vo verejnom styku ako dorozumievacieho jazyka pre všetkých občanov na celom území Slovenska. "Aby sa popri maďarčine vysielalo aj v slovenskom jazyku, to považujeme za úplne normálnu, legitímnu požiadavku na území Slovenskej republiky," konštatoval Bednár.
Pravdou podľa MK SR nie je ani tvrdenie, že požiadavka, aby nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach boli uvádzané aj v štátnom jazyku, je cenzúrou a návratom do socializmu. "Veď táto povinnosť platí aj v súčasnom zákone o štátnom jazyku, poslednýkrát novelizovanom v roku 1999, keď bola súčasťou vlády dokonca aj SMK," reagovalo ministerstvo. Protestuje pritom aj proti výkladu jeho snahy zaviesť za porušovanie zákona o štátnom jazyku opätovne pokuty. Nie je to hlavný cieľ zákona a pokuty sa udelia až po "opakovanom písomnom upozornení". "Z toho logicky vyplýva, že pri udeľovaní pokút v prevažnej väčšine pôjde o tie prejavy, ktoré sú alebo fixované (nápisy na budovách), alebo opakované (obecný rozhlas)."
Zástupcovia maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku dnes spustili celoštátnu Petíciu pre Rádio Patria a naše práva. Tí, ktorí sa pod petíciu podpíšu, podporia žiadosť o obnovenie vysielania programu Rádia Patria Slovenského rozhlasu (SRo) vo všetkých okresoch na juhu Slovenska, kde žijú aj občania maďarskej národnosti. Zároveň chcú, aby zákon garantoval vysielanie regionálnych rozhlasov a televízií v maďarčine a aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. Petícia okrem toho vyjadruje protest proti novele zákona o štátnom jazyku. Podľa iniciátorov petičnej akcie môže novela obmedziť jazykové práva menšín SR. Signatári petície podpisom tiež vyjadria súhlas so žiadosťou o uznanie maďarského jazyka ako regionálneho jazyka SR a s rozšírením možnosti jeho používania v regiónoch obývaných občanmi maďarskej národnosti. Posledným bodom petície je výzva ministerstvu školstva na to, aby rešpektovalo právo na slobodné používanie učebníc a prax užívania jazyka tak, ako to bolo pred rokom 2006.
Petíciu iniciovali zástupcovia Csemadoku, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, Združenia maďarských rodičov na Slovensku, Zväzu skautov maďarskej národnosti, mládežníckej organizácie ICS Via Nova a SMK. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho budú po skončení petičnej akcie presadzovať jej ciele aj na úrovni vlády SR, SRo a tiež v orgánoch Európskej únie.
SITA
Cieľom novely podľa Bednára je zabezpečiť, aby štátny jazyk mohol v oblasti verejného styku plniť svoje úlohy ako nástroj dorozumievania pre všetkých našich občanov na celom území SR. Dvojnásobne to platí pre štátnu a verejnú správu. V tejto oblasti sa iniciátorom petície nepáči napríklad časť návrhu jazykového zákona o tom, aby vo verejnej alebo štátnej správe mohla "byť zamestnaná iba taká osoba, ktorá na vyhovujúcej úrovni ovláda štátny jazyk. Otázne podľa nich je, kto bude kontrolovať, kto a na akej úrovni ovláda štátny jazyk.
Predstavitelia maďarských občianskych združení, ale aj Strany maďarskej koalície (SMK) v petícii tiež žiadajú o zákonom garantované vysielanie regionálnych rozhlasových a televíznych staníc v maďarskom jazyku a tiež o to, aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. MK SR nebude súhlasiť so zrušením dvojjazyčného vysielania napríklad v obecných rozhlasoch. Dôvodom je hlavný dôvod novely - zabezpečenie slovenčiny vo verejnom styku ako dorozumievacieho jazyka pre všetkých občanov na celom území Slovenska. "Aby sa popri maďarčine vysielalo aj v slovenskom jazyku, to považujeme za úplne normálnu, legitímnu požiadavku na území Slovenskej republiky," konštatoval Bednár.
Pravdou podľa MK SR nie je ani tvrdenie, že požiadavka, aby nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach boli uvádzané aj v štátnom jazyku, je cenzúrou a návratom do socializmu. "Veď táto povinnosť platí aj v súčasnom zákone o štátnom jazyku, poslednýkrát novelizovanom v roku 1999, keď bola súčasťou vlády dokonca aj SMK," reagovalo ministerstvo. Protestuje pritom aj proti výkladu jeho snahy zaviesť za porušovanie zákona o štátnom jazyku opätovne pokuty. Nie je to hlavný cieľ zákona a pokuty sa udelia až po "opakovanom písomnom upozornení". "Z toho logicky vyplýva, že pri udeľovaní pokút v prevažnej väčšine pôjde o tie prejavy, ktoré sú alebo fixované (nápisy na budovách), alebo opakované (obecný rozhlas)."
Zástupcovia maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku dnes spustili celoštátnu Petíciu pre Rádio Patria a naše práva. Tí, ktorí sa pod petíciu podpíšu, podporia žiadosť o obnovenie vysielania programu Rádia Patria Slovenského rozhlasu (SRo) vo všetkých okresoch na juhu Slovenska, kde žijú aj občania maďarskej národnosti. Zároveň chcú, aby zákon garantoval vysielanie regionálnych rozhlasov a televízií v maďarčine a aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. Petícia okrem toho vyjadruje protest proti novele zákona o štátnom jazyku. Podľa iniciátorov petičnej akcie môže novela obmedziť jazykové práva menšín SR. Signatári petície podpisom tiež vyjadria súhlas so žiadosťou o uznanie maďarského jazyka ako regionálneho jazyka SR a s rozšírením možnosti jeho používania v regiónoch obývaných občanmi maďarskej národnosti. Posledným bodom petície je výzva ministerstvu školstva na to, aby rešpektovalo právo na slobodné používanie učebníc a prax užívania jazyka tak, ako to bolo pred rokom 2006.
Petíciu iniciovali zástupcovia Csemadoku, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, Združenia maďarských rodičov na Slovensku, Zväzu skautov maďarskej národnosti, mládežníckej organizácie ICS Via Nova a SMK. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho budú po skončení petičnej akcie presadzovať jej ciele aj na úrovni vlády SR, SRo a tiež v orgánoch Európskej únie.
SITA