Zákon o športe: Podľa Galoviča vodákov vnímajú ako model úspešnosti

Bratislava 3. júla (TASR) - Kanoistika na divokej vode sa považuje za modelový príklad úspešnosti, takto ju vníma generálny manažér zväzu Richard Galovič a pri tvorbe Zákona o športe argumentuje. "Dvanásť olympijských medailí, z toho sedem zlatých, naša úspešnosť sa ľahko preukazuje, získali sme v podstate polovicu všetkých slovenských olympijských medailí. Vodný slalom sa rešpektuje so všetkými procesmi, ktoré by sa mohli aplikovať v ďalších individuálnych športoch. Naše know-how sa snažíme ponúkať a pretavovať aj pri príprave zákona. Myslím si, že naši partneri z iných športov nás akceptujú v postavení akýchsi prirodzených lídrov."


Jedinečnú šancu posunúť slovenský šport do moderného organizmu by bol podľa Richarda Galoviča hriech nevyužiť. "Ako jedna z mála verejných oblastí zatiaľ neprešla zmenami a nezareagovala na podmienky, ktoré v spoločnosti za desiatky rokov nastali. Šport pracuje na starých princípoch napriek tomu, že rozpohybováva najväčšiu časť národa, predovšetkým naše deti. Takúto šancu treba maximálne využiť vo všetkých súčinnostiach organizácii, ktoré na tomto poli pôsobia."

Na jednej strane šanca, na druhej obavy, že vznikne zákopová vojna s nespočetnými 'čatami' športových odvetví s otupenými zbraňami. "Je to citlivý proces, vychádza z prostredia, v ktorom sa nahromadil extrémny nedostatok finančných zdrojov," vysvetľuje bitku názorov Richard Galovič. "Celospoločenské postavenie športu v predchádzajúcich 30 rokov veľmi utrpelo a jednoducho daňoví poplatníci dnes nie sú na slovenský šport tak hrdí, neprivlastňujú si jeho úspechy, nemotivujú ich do zmien životného štýlu. Štartovacia pozícia pri tvorbe zákona sa nenastavila v optimálnom prostredí a bolo nesmierne zložité zjednotiť jednotlivé priority. Športové prostredie sa veľmi deformovalo, nikto sa o oň nestaral, nezaujímal a tak upadlo, nachádza sa v stave pre reformu veľmi ťažkom. V začiatkoch bolo treba eliminovať v podstate prirodzené tlaky a nároky športových zväzov, ktoré sú extrémne podvyživené, východisková pozícia na rokovania sa tým výrazne zlepšila."

Podľa Richarda Galoviča by sa všetci mali akoby vrátiť o krok späť a spresniť si priority fungovania. "Moderná spoločnosť niečo od športu očakáva, treba ísť krok za krokom a nastaviť mechanizmy tak, aby ľudia zvýšili mieru zainteresovanosti na športe a aby hral u nich dôležitú rolu. Treba ľudí počúvať, čo by ocenili, čo by potrebovali. Doteraz sa nastavili športy veľmi jednoducho na úspech, na medaily a ostatné aspekty nikto neriešil. Východisková pozícia je v každom zo športových zväzov rozdielna, niektoré zastupujú veľké populárne masové športy, kde je dostupnosť športu jednoduchá. Považujem za najľahšie zobrať futbalovú loptu, hodiť na dvor a zahrať si. V individuálnych športoch sa dostupnosť sťažuje, vyžaduje iné trénerské, materiálne vybavenie. Porovnávať parametre kolektívnych masových športov s individuálnymi je veľmi nešťastné, v princípe sa to vylučuje. Ak si obidve strany uvedomia silné a slabé stránky, potom môžeme prejsť na ďalší pilier, trebárs zabezpečenie štátnej reprezentácie. Aj tu vznikajú rozdielne potreby na to, aby mohla fungovať. Je veľa športových zväzov, ktoré zabezpečujú viaceré športové odvetvia. Súčasný systém financovania nezohľadňuje povedzme to, že lyžiarska asociácia zahŕňa sedem športových odvetví, vrátane významných olympijských. Aj preto vzniká v hnutí obrovský tlak do takej miery, že niektoré zväzy nie sú ani schopné zabezpečiť reprezentáciu. Tretia oblasť spočíva v odmeňovaní zväzov za úspech. Nastavenie priorít, akýchsi váh, ktoré určia, čo je spoločensky dôležitejšie, ako využiť úspech, zvýšiť masovosť, popularitu, to je veľmi citlivá téma. Preto je dôležité a správne, že zákon pripravuje expertná právnická skupina, ktorej poznanie o športe výrazne narástlo a prichádza s riešeniami i kompromismi. Aj preto sa zvyšuje možnosť dotiahnuť toto snaženie tak, že my športovci konečne budeme spokojní, odbremeníme sa od legislatívnej práce a naplno budeme môcť pracovať. Mám z toho dobrý pocit, ľudom zodpovedným za prípravu zákona narástlo povedomie a tlak medzi veľkými a menšími športmi, menej dostupnými, no výrazne úspešnými, sa vyrovnáva."

Vodný slalom tvorí akýsi predvoj síce menších športov, no neobyčajne úspešných. "Aj my sme kedysi vstupovali do celého procesu zveľaďovania z turistických stanov, zo spoločnej kuchyne, z konzerv. Všetky dotácie, ktoré náš šport dostal, tak len na základe výsledkov. Nám ťažko môže niekto vyčítať podporu, že sme ju dostali nejakým nesystémovým spôsobom. Ak bol niekto iný úspešný menej a menej zvládol aj manažment mládežníckych zdrojov a neprodukoval ani úspech, ani masovosť, to nebola naša chyba. My sme šli svojou cestou. Dnes je dobré, že sa nás ľudia pýtajú a hľadajú odpoveď na otázku, v čom spočíva úspech kanoistiky na divokej vode. Aj nás čaká generačná výmena, ocitli sme sa veľmi blízko toto stavu, keď sa preklopí. Aj u nás sa zvyšujú nároky, konkurencia rastie a ostatné krajiny vkladajú do rozvoja obrovské zdroje. Výber mládeže je precíznejší, pracuje sa v špičkových tímoch. Z toho vyplýva, že bojujeme so stále tvrdšou konkurenciou, no myslím, si, že z toho súboja vychádzame so cťou a budúcnosť nášho športu nevyzerá zle, skôr naopak. V mládežníckych kategóriách po niekoľkých rokoch veľkých investícií, ekonomických i ľudských, sme vytiahli špičkových mládežníckych športovcov na výslnie a v hodnotení krajín na majstrovstvách sveta sme boli najlepší. Tak ako sme v minulosti venovali starostlivosť Martikánovi, Hochschornerovcom, Kaliskej, tak aj teraz ju treba dať ďalším talentom."

Nebezpečenstvo deformácie pri vzniku zákona slabne. "Už by som to do takejto podoby naozaj nestaval. Základné nastavenia sme ovplyvnili pozitívne a presvedčili zväzy, že systém stredísk vrcholového športu je pre individuálne športy absolútne nevyhnutný. Tak ako pre futbalovú reprezentáciu pripravujú hráčov v kluboch, a potom sa z nich vyskladá, aj príprava v individuálnych športoch musí prebiehať v špičkovom prostredí, iným spôsobom ju u nás ťažko zabezpečiť. Takýto systém výchovy v strediskách je jediný správny a overený, a preto by sa mal ešte posilniť, zvýšiť dôležitosť a nenahraditeľnosť. Vrcholové strediská si vyžadujú vystužiť aj v iných personálnych oblastiach a v príbuzných vedách, aby sme neťahali v budúcnosti za kratší koniec. Zmiernila sa aj predstava rozhýbať krajinu prostredníctvom masových športov, bola neúmerne vysoká. Sme radi, že sa naše argumenty vypočuli, pretože aj úspech, medaila je pre krajinu, národnú hrdosť nesmierne dôležitá. Pozitívne vzory majú obrovský dopad a ak to doteraz tak nebolo, tak preto, že sme nepretavili vzácne kovy do motivácie mládeže. Dnes sa olympijský víťaz vníma celoplošne, ako ambasádor športu, nie ako zástupca len nejakého odvetvia. To sa nezvládlo z rôznych dôvodov, aj štát podcenil možnosť touto cestou popularizovať zdravý životný štýl. Do spoločnosti prenikali iné druhy celebrít, myslím si však, že sa tento trend pozitívne normalizuje a že športový úspech v budúcnosti nadobudne oveľa v spoločnosti väčší význam."

Oprášiť systém zo socializmu by bol možno najjednoduchší spôsob prípravy časti zákona. "Bol veľmi dobrý, veľa krajín si ho ponechalo, len u nás upadol. Šport sa z centrálnej úrovne zle manažoval, mali sme málo vplyvných lídrov s entuziazmom, so schopnosťami presviedčať politikov. Zákon o športe s ambíciou zmeniť to, čomu sa v našej krajine 30 rokov nikto nevenoval, by mal otvoriť oči, pomenovať priority, aby politici nehľadali prepojenie k voličom v iných sférach a na šport zabúdali. Musím však zdôrazniť, že to nie je chyba politikov, ale nás športovcov."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR