Zákon o športe: Gregor dáva dôraz na definovanie kompetencií stredísk

Banská Bystrica 3. júla (TASR) - Ľahko si predstaviť dôsledky účinného Zákona o športe, ktorý by v džude zapôsobil revolučne. Nastal by prílev profesionálnych trénerov, tatami by rástli ako huby po daždi. Plné skrine kimon by obliekali talenty, ktoré si hrany budúcich šampiónov obrusujú na kvalitných tréningových randori v zahraničí a nemajú problém vycestovať na medzinárodné turnaje. Narástla by popularita, možno pribudli medailisti na MS, ME, či OH. Takýto scenár znie v slovenských podmienkach ako rajská hudba, no vo vyspelejších krajinách, aj okolitých, funguje.


Ak by Zákon o športe aspoň sčasti pomohol a ako správny režisér scenár naplnil, bol by to dobrý zákon. "Bytostne sa nás dotýka, v zákone sa riešia strediská, kreovanie, ako by mali fungovať," pripisuje mu obrovskú moc Ján Gregor ml., náčelník vo VŠC Dukla pre šport. "Nebolo jednoduché už len vysvetľovať ako fungujeme, ako sa snažíme zosúladiť prácu jednotlivých rezortných stredísk, vnútra, školstva, armády. Možno aj zbytočne mal zákon snahu do tejto štruktúry zasiahnuť. V personálnych otázkach sa v strediskách pri zostavovaní top tímov na 95 percent zhodujeme. Už sa nestáva, že niekto zostane mimo tejto starostlivosti, všetci ktorí tam patria, tak sa aj zaradia."

Jedného času sa nad strediskami zmrákalo, no Ján Gregor už hrozbu takejto hrmavice vylučuje. "Našťastie sme sa zbavili názorového jarma zrušiť strediská, to by bola pre slovenský šport katastrofa, hlavne pre individuálne športy by sa rovnala takmer zániku. Aj druhú polemiku sme riešili, do akej miery majú zväzy riadiť strediská a prípravu športovcov. Dnes to funguje na vzájomnej spolupráci, no pri zákone nastala snaha zadefinovať, kto má aké právomoci. Z právneho pohľadu asi dôležité, no zo strediskového i samotných zväzov zväzujúce. Vyjmúc personálnu otázku by zväzy riadili v strediskách všetko, aj takáto anomália sa riešila, vrátane prípravy. Strediská by mali na starosti len infraštruktúru a zamestnanosť športovcov, to by sa stredisko zmenilo iba na kanceláriu. Vypadla by celá koncepcia stredísk pracovať v mikrotímoch, čo vlastne posúva športovcov vpred."

Financovanie, v džude chúlostivá téma, výrazne obmedzujúca. Stačí malý príklad, najlepší slovenský džudista Milan Randl nedostal nikdy krídla, vždy mu ich pristrihli, aj preto v rebríčku IJF mu chýbajú zvýhodňujúce body za výsledky. "Nielen v džude nedostatok financií riešime," vysvetľuje Ján Gregor. "Pred tromi rokmi sa prijal vzorec, na základe ktorého sa rozdeľovali financie, našťastie aj s ochrannými lehotami, ktoré dodnes platia. Nefungovalo to tak, ako by malo a ako sa prezentuje. Ak by ochranné mechanizmy neplatili, tak džudo, ale aj biatlon, alebo vodný slalom by skončili. Džudo by napríklad muselo hospodáriť so 60-tisícmi ročne, z toho by sme si zaplatili účtovníka, nejaký prenájom a telefón. Takto by sa olympijský šport zveľaďovať nemohol. Náročnosť každého sa už stanovila, v štvorročných cykloch sa plnia olympijské kritériá, ktoré si vyžadujú prípravu, a to stojí nejaké peniaze."

Zákon o športe so vzorcom financovania, aký sa stanovil, by džudo úplne potopil. "Rieši sa v ňom sponzoring, fungovanie zväzov, pravidlá financovania, rozhodcovský súd, to sú veľmi dobré veci. Nás ako zástupcov malých športov zaujímajú hlavne financie, a tu sa preberá vzorec, ktorý funguje od roku 2012. Bola snaha o zmenu, pretože vzorec sa prezentuje ako objektívne meradlo rozdeľovania financií, no zabúda sa na to, že kritériá sa stanovili subjektívne, a práve také sa do neho dosadzujú. V celom balíku sa nachádzajú všetky športy, aj veľké s futbalom, hokejom, aj malé, športy olympijské i neolympijské. My sme sa snažili posunúť rokovania do pozície, aby sa úspešné olympijské športy posilnili. Veď si len zoberte paradox, že pri tak známej úspešnosti vodného slalomu, alebo biatlonu by financie na ich fungovanie klesli na polovicu a ak by top výsledky nemali, spadli by až do suterénu. Úspešnosť olympijských športov by mala mať oveľa väčšiu váhu a nemala by ju znevažovať masovosť a popularita, o ktorej sa mimochodom tiež dosť diskutuje, ako ju určiť."

Vzorec by mal zostať, no nastavenie kritérií treba modifikovať, aby sa olympijské športy a úspešnosť doceňovala. "Popularita by sa nemala vyzdvihovať tak, aby na jej základe iní trpeli. Naozaj je to o kritériách v danom športe, stačí pomeniť ich závažnosť, aby čísla vychádzali normálne. Pre nás je životne dôležité, aby výsledok vzorca zodpovedal potrebám. Stanovili sme si určitú kritickú hranicu, pod ktorú nemožno klesnúť, ak chcete dôstojne fungovať. Stačí si zrátať nároky na úplne základné veci, a to nehovorím o nejakom rozvoji mládeže, ktorý by mal byť súčasťou každého športu. Krízový stav znamená, že sa nezabezpečí reprezentácia, základňa a šport sa nasmeruje na zánik."

Financie a popularita tvoria spojené nádoby, ak by sa neuťahovala slučka financiám, popularita by narástla, pretože úspechy by sa množili. "V roku 2011 sa urobil prieskum popularity a podľa toho sa všetko posudzuje. Športy by aj na zvýšení popularity popracovali, no zároveň musia dosahovať rešpektované výsledky. V džude si pomáhame ako vieme, aj prostredníctvom sponzora. V Zákone o športe sa rieši daňové zvýhodnenie sponzoringu, najskôr však jeho existencia, pretože v legislatíve už samotný pojem sponzoring neexistuje, vybaví sa darovacími zmluvami, zmluvami o reklame, čo je často pre tú, alebo onú stranu nevýhodné. Preto je dôležité, aby táto časť zákona zostala a nevypadla, určite by sa posilnila legislatívna čistota podpory."

Slovenské džudo pôsobí dosť exoticky, ak sa porovnáva s inými krajinami. "Rátame každý cent, kde koho poslať, na aký turnaj, je to na zaplakanie. Niekto nám môže vyčítať úzku špičku, no keď nemôžete posielať talenty na kvalitné sústredenia a turnaje, priestor na rozvoj sa zužuje. Základný problém je v nedostatku profesionálnych trénerov, až na pár výnimiek v Banskej Bystrici, Bratislave a Trnave sú to všetko ľudia pôsobiaci v inej práci. Už na prvom stupni veľa strácame, deti nám odchádzajú, nároky na ďalšom stupni vývinu nezvládnu. Základňu máme relatívne slušnú, fungujú aj projekty ako napr. džudo v školách, no neustále narážame na ľudské zdroje. V okolitých krajinách zapájajú v školách tisícky detí práve vďaka takýmto projektom, pretože nimi sa pomáha aj iným športom."

Vojenské športové centrum v rámci možností zveľaďuje džudo vo viacerých podobách. "Nielen my, klobúk dole aj pred Bratislavou a Jozefom Krnáčom s mladými chalanmi, faktom však zostáva, že na rozvoj sa im ponúkajú len dve cesty v dvoch strediskách. Aj my však na Dukle máme rezervy, džudo nám trénuje v miestnosti, kde si treba dávať pozor na dva obmedzujúce stĺpy, to je akoby plavec musel obchádzať prekážku na dráhe. V našej bývalej jedálni trénujú zápasníci tiež so stĺpmi v strede žinenky. V ponúkaní špičkových podmienok netajíme rezervy, samozrejme, riešenia máme, len im treba požehnať a finančne pokryť. Zákon o športe by sa mal stať oporou, prísľuby o väčšom finančnom krytí s ďalšími tézami pomoci sú dostatočne známe. Všetci sa tvárime pokojne, no je to aj o presadzovaní názorov. Sme športovci, stále súperíme, len treba, aby sa nepresadzovala sila a nezabúdalo na korektnosť. Také názory, ktoré spochybňujú našu opodstatnenosť, považujem za podpásovosť. Niektoré ľudí aj rozhorčili, stretol som sa s takými, ktorí degradovali olympijské zlato a také pohľady na šport, ktoré spochybňujú olympizmus, považujem za zvrátené. Šport nespočíva len v nosičoch peňazí, kto koľko prinesie a aký som populárny, treba sa brániť prízemnostiam a nezabúdať na ušľachtilosť."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR