Základom mnohotvárnej činnosti Pavla Socháňa bola národopisná práca

Liptovský Mikuláš/Bratislava 6. júna (TASR) - Výtvarník, publicista, dramatik, etnograf a etnológ Pavol Socháň bol spoluzakladateľom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a tiež priekopníkom slovenskej fotografie. Dnes uplynulo 155 rokov od jeho narodenia.


Ako zberateľ a osvetový pracovník vynikal najmä v národopisnej dokumentácii, ale aj v portrétnej ateliérovej tvorbe. Rozsiahlu fotografickú zbierku Pavla Socháňa tvoria vzácne momenty z jeho osobného života a tiež unikátne fotografie s etnografickou tematikou.

Narodil sa 6. júna 1862 vo Vrbici (dnes časť Liptovského Mikuláša) ako jediné dieťa do rodiny sedlárskeho majstra. Malebné liptovské prostredie, v ktorom Pavol Socháň vyrastal, ovplyvnilo jeho záujem o kultúru slovenského ľudu. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na učiteľskom ústave v Lučenci, kde spolu s inými slovenskými študentmi vydával časopis Žiara. V štúdiu pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1881-1885), kde sa začal zaujímať o fotografiu.

V roku 1891 sa presťahoval na Slovensko, krátko žil v Liptovskom Mikuláši a v rokoch 1883-1912 pôsobil v Martine, kde si otvoril fotografický ateliér. V plnom rozsahu až tu rozvinul svoju etnografickú zberateľskú prácu. Súčasne sa venoval národopisnej fotografii, dramatickej spisbe, redaktorskej, publicistickej i kultúrno-spoločenskej a organizačnej práci v Slovenskom spevokole a v Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorej bol spoluzakladateľom.  

V roku 1912 odišiel Socháň pre neustále prenasledovanie zo strany uhorských úradov do Prahy, kde pôsobil ako redaktor a novinár. Ani tu sa však necítil bezpečne, a preto v roku 1914 emigroval s rodinou (v tom čase už mali s manželkou sedem detí) do Spojených štátov amerických (USA). Zapojil sa do kultúrneho života vysťahovalcov v rámci krajanského spolku Slovenská liga a ako redaktor Slovenského hlásnika. Učil na krajanských školách, bol tam novinárom, publicistom a spolupracoval s vedúcimi osobnosťami zahraničného odboja.

V roku 1919 sa vrátil späť do vlasti, pracoval v rôznych úradníckych funkciách v Prahe a Bratislave. Od roku 1922 organizoval založenie Ústredia slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD) pri Matici slovenskej (MS) v Martine, v rokoch 1923-1926 bol redaktorom a novinárom v Bratislave. Podieľal sa tiež na založení rozhlasového Rádiožurnálu, kde pôsobil ako tajomník a prvý hlásateľ.

Základom bohatej a mnohotvárnej činnosti Pavla Socháňa však bola etnografická práca, v ktorej sa zameriaval najmä na zber, štúdium a propagáciu hodnôt ľudovej kultúry. Oblasť ľudového odevu a ornamentalistiky bola hlavnou témou aj v jeho fotografickej tvorbe. Pavol Socháň po sebe zanechal impozantné fotografické dielo, ktoré úzko súvisí s jeho rozsiahlou etnografickou činnosťou. Vytvoril množstvo národopisných fotografií, ktoré vydával aj ako pohľadnice. Intenzívne sa venoval tiež portrétnej fotografii. Jeho ďalšie snímky podávajú verný obraz o každodennom spôsobe života slovenského dedinského človeka, o ľudových zvykoch, slávnostiach i obliekaní. Socháňove fotografie zachytávajú tiež jeho životné osudy, jeho rodinu a zbierku dopĺňajú snímky slovenskej architektúry a krajiny.

Národovec Pavol Socháň zomrel 26. januára 1941 v Bratislave vo veku 78 rokov. Veľký milovník Slovenska a jeho kultúry je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR