Základom imunity je špina

Ako príklad poslúžili vedcom krysy, ktoré dokážu žiť v laboratórnych, teda takmer sterilných podmienkach, ale s prehľadom prežijú aj v zatuchnutých kanáloch. Imunológovia z Lekárskeho strediska Duke University v Severnej Karolíne ich využili na to, aby presne zistili, ako funguje imunitný systém. Podľa ich hypotézy zvyšujúca sa hygiena vo vyspelých štátoch vedie k nárastu alergií a niektorých ochorení medzi obyvateľstvom.

Vedci porovnávali výkonnosť imunitného systému päťdesiatich divokých a rovnakého počtu laboratórnych krýs a myší. Práve myši žijúce v prírode mali v tele štyrikrát viac imunoglobulínov typu E (IgE), ktoré sú znakom imunity. Tieto myši okrem toho disponovali aj podstatne vyšším množstvom látok typu IgG, ktoré sú u ľudí často spájané s ochoreniami ako je napríklad cukrovka 1. typu. U zvierat sa ale tieto ochorenia neprejavili a zvýšená hladina IgG je iba reakciou na vonkajšie vplyvy. Celkovo to znamená, že imunitné systémy divo žijúcich myší boli obranyschopnejšie.

Autor štúdie William Parker zo spomínanej univerzity ale sám priznal niekoľko chýb v štúdii. Nie je napríklad jednoznačné, či boli skúmané jedince rovnako staré. U krýs žijúcich v prírode je zistiť ich vek prakticky nemožné. Najideálnejšie by bolo, keby vedci skúmali imunitný systém mladých jedincov. V budúcnosti sa chce autor štúdie viac orientovať na vplyv dedičnosti na imunitu. Okrem toho sa pripravuje na výstavbu akéhosi kanála priamo v laboratóriu. Práve tak by docielil, že krysy budú v prirodzenom prostredí a zároveň by ich mohol pozorovať vo všetkých štádiách života. Závery týchto pokusov zverejnil odborný časopis Scandinavian Letters of Immunology.

(SITA)