Zakladateľskou osobnosťou výtvarnej moderny bol Ľudovít Fulla

Bratislava 29. marca (TASR) - Pestrosť, mnohostrannosť a komplexnosť tvorby a jej vplyv na avantgardné smery a výtvarnú modernu v slovenskom umení sú základnými atribútmi diela nestora slovenského výtvarného umenia, výtvarného pedagóga a národného umelca Ľudovíta Fullu.


Vlastným dielom Fulla nezvyčajne citlivo nadviazal na slovenské ľudové umenie, do ktorého transformoval prínosy kubizmu, ruskej avantgardy i tradičnej ikonografie, nemeckého expresionizmu i detského výtvarného prejavu. Témami jeho obrazov bol Jánošík, roľnícka práca, madony, ale aj krajina. Okrem maľby sa venoval grafike, ilustrácii, tapisérii, vitráži, mozaike, tvorbe plagátov a scénografii.

Ľudovít Fulla sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku. Po maturite na Vyššej obchodnej škole v Dolnom Kubíne študoval v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave, v rokoch 1923-1927 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. V umeleckom ovzduší Prahy sa formovali jeho progresívne umelecké názory. Dostával sa do kontaktu so svetovou maliarskou avantgardou. Kubizmus, konštruktivizmus a surrealizmus zanechali trvalý vplyv na jeho tvorbe.

Absolvoval študijné cesty vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Španielsku, Veľkej Británii, Švajčiarsku, Taliansku a Zväze sovietskych socialistických republík. Spoločne s Mikulášom Galandom vydali začiatkom 30. rokov 20. storočia knižné dielo Súkromné listy, v ktorom vyjadrili pokrokové názory na umenie a presadzovali nové smerovanie slovenského výtvarného prejavu. Učil kreslenie na stredných školách v Senici, v Malackách, v Škole umeleckých remesiel v Bratislave a na Strednej priemyselnej škole v Bratislave. V roku 1942 požiadal o dočasné penzionovanie a odsťahoval sa do Martina.

V rokoch 1949-1952 už ako docent viedol oddelenie monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. V roku 1956 sa presťahoval do Žiliny a od roku 1962 žil v Ružomberku.

Medzi najznámejšie obrazy Ľudovíta Fullu patria Jánošík na koni, Slovenská nevesta, Horúce leto, Letné ráno, Jazdec na koni a Pieseň a práca. Ilustroval tiež detské knihy, z ktorých najznámejšími sa stali trojzväzkové Slovenské ľudové rozprávky Pavla Dobšinského. Fullova tapiséria zdobila československý pavilón na Svetovej výstave Expo v Bruseli v roku 1958, kde bola ocenená Zlatou medailou. Umelec získal aj ďalšie svetové ocenenia, napríklad Hlavnú cenu na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937. V roku 1976 mu udelili čestný diplom Hansa Christiana Andersena pre najlepšieho ilustrátora na svete. Na Slovensku získal Cenu Cypriána Majerníka (1964).

Fond výtvarných umení, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA udeľujú od roku 1977 Cenu Ľudovíta Fullu za ilustračnú tvorbu alebo vynikajúce dielo, ktoré významnou mierou prispelo k rozvoju slovenského ilustračného umenia pre deti. V rokoch 1966 a 1977 daroval výtvarník štátu rozsiahlu časť svojho diela ako protihodnotu za postavenie Galérie Ľudovíta Fullu v jeho rodnom Ružomberku (verejnosti sprístupnená roku 1969).

Ľudovít Fulla zomrel 21. apríla 1980 vo veku 78 rokov v Bratislave. Jeho život v zložitom historickom období v ktorom tvoril, začínajúci v časoch Rakúsko - Uhorska a končiaci sa érou socializmu opísala kunsthistorička Katarína Bajcúrová v monografii Ľudovít Fulla (2009).




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR