20. júna 2018
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zeid Raád al Husajn. Foto: TASR/APŽeneva/Brusel 20. júna (TASR) - Rozhodnutie Spojených štátov vystúpiť z Rady OSN pre ľudské práva je
"sklamaním, ak nie vyslovene prekvapením". V utorok v Ženeve to uviedol odchádzajúci vysoký komisár OSN pre ľudské práva, jordánsky diplomat Zajd Raad Husajn.
"Vzhľadom na stav ľudských práv v dnešnom svete by mali Spojené štáty viac vystupovať v popredí, a nie odstupovať," napísal vysoký komisár Zajd na sociálnej sieti Twitter.
Predseda rady (UNHRC), Vojislav Šuc zo Slovinska, bránil tento orgán. Varoval, že
"multilateralizmus a ľudské práva sú napádané každý deň". Rada je podľa neho
"jednotným priestorom", kde sa diskutuje o najzúfalejších situáciách a hľadajú sa východiská z problémov.
"Jej činy vedú k zmysluplným výsledkom pre nespočetné obete porušovania ľudských práv po celom svete, a týmto obetiam rada slúži," dodal podľa agentúry AP Šuc, ktorý na rok zastáva rotujúcu funkciu predsedu rady.
Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová zareagovala vyjadrením, že rozhodnutie USA vystúpiť z rady je riskantné, lebo poškodí medzinárodné postavenie USA.
"USA stáli vždy v popredí pri ochrane ľudských práv po celom svete a mnoho rokov boli silným partnerom Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva," uviedla Mogheriniovej hovorkyňa Maja Kocijančičová vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
"Dnešné rozhodnutie oslabí rolu USA ako zástancu a podporovateľa demokracie na svetovej scéne," dodala hovorkyňa Mogheriniovej.
Vystúpenie USA z Rady OSN pre ľudské práva oznámila v utorok americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová a vyhlásila, že rada
"nie je hodná svojho mena". Zároveň obvinila tento medzinárodný orgán z ochraňovania porušovateľov ľudských práv, z pokrytectva a
"chronickej zaujatosti voči Izraelu".
Rada OSN pre ľudské práva, so sídlom vo švajčiarskej Ženeve, je jedným z najvýznamnejších orgánov OSN. Má 47 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na tri roky. Rada dohliada na dodržiavanie ľudských práv vo svete a predkladá o situácii v jednotlivých krajinách správy. Zameriava sa okrem iného na slobodu zhromažďovania, slobodu slova, slobodu vyznania, práva žien, práva sexuálnych menšín a práva rasových a etnických menšín.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR