11. marca 2019
Ilustračné foto. Foto: TASR/APBrusel 11. marca (TASR) - Keď banky zasiahol škandál s praním špinavých peňazí, zahraničné vklady vo väčšine štátov eurozóny v 2. polroku 2018 klesli. Ukázali to údaje Európskej centrálnej banky (ECB). Škandál odhalil jedno zo slabých miest bloku v boji proti finančnej kriminalite.
Vysoké zahraničné vklady a veľké cezhraničné finančné toky sú spoločnými znakmi bánk zapletených do prania špinavých peňazí, ako v prípade zaniknutej banky ABLV v Lotyšsku, či estónskej pobočky Danske Bank, alebo švédskej Swedbank Bank. Všetky čelia obvineniam, že prali peniaze z Ruska, ktoré môžu pochádzať z trestnej činnosti, korupcie i daňových únikov.
Pokles zahraničných vkladov sa začal v druhej polovici minulého roka. To sa zhoduje so začiatkom vyšetrovania dánskej prokuratúry v Danske Bank vlani v júli pre údajné pranie špinavých peňazí v estónskej pobočke. Na jeseň samotná banka zverejnila internú správu, ktorá odštartovala škandál, jeden z najväčších v Európe.
Vklady v bankách eurozóny od spoločností a jednotlivcov mimo 19-členného bloku sa v posledných šiestich mesiacoch 2018 znížili o viac ako 12 % na 1,1 bilióna eur, podľa najnovších údajov ECB. To predstavuje odlev viac ako 150 miliárd eur.
Tento úbytok vkladov bol viditeľný vo väčšine krajín bloku, s niektorými výnimkami, ako napríklad Luxembursko, Írsko, Fínsko a Portugalsko, kde zahraničné vklady stúpli.
Hoci je prilákanie finančných prostriedkov od bohatých zahraničných jednotlivcov a firiem legitímnym podnikaním, odborníci proti praniu špinavých peňazí poukazujú na vyššie riziká spojené s tzv. vkladmi nerezidentov, pretože dohľad nad nimi je oveľa zložitejší. Najmä ak sa na veľkej časti celkových vkladov podieľajú zahraničné fondy.
"
Vysoký podiel vkladov nerezidentov je ukazovateľom vyšších rizík prania špinavých peňazí," uviedla Laure Brillaudová z Transparency International.
Nicolas Veron, odborník na finančné záležitosti z think-tanku Bruegel v Bruseli, povedal, že takáto situácia si vyžaduje osobitnú pozornosť zo strany úradov pre dohľad.
V Lotyšsku bývalá vláda v snahe očistiť reputáciu krajiny po kolapse tretej najväčšej banky ABLV v roku 2018 pre obvinenia z prania peňazí stanovila hranicu 5 % pre zahraničné vklady. Tie začali rásť krátko po vstupe krajiny do eurozóny v roku 2014.
Výsledkom uznania týchto rizík, alebo pre únik podozrivých peňazí v dôsledku väčšej kontroly bolo, že vo väčšine štátov eurozóny zahraničné vklady do konca decembra klesli na 8 % celkového objemu vkladov z takmer 9 % na konci júna 2018.
Ale situácia v jednotlivých štátoch eurozóny sa značne líši. V pobaltských krajinách, ktoré sú v posledných mesiacoch najviac v centre pozornosti, zahraničné vklady klesajú ako v absolútnom vyjadrení, tak aj v pomere k celkovým vkladom.
V Lotyšsku zahraničné vklady už niekoľko rokov klesajú a teraz predstavujú sotva 12 % z celkových vkladov vo výške 16 miliárd eur. Aj v Estónsku sa znižujú a predstavujú menej ako 3 %.
Vo Fínsku, kde banka Nordea čelí obvineniam z prania špinavých peňazí prostredníctvom schránkových firiem na britských Panenských ostrovoch a v Paname, zahraničné vklady rastú a predstavujú 7 % zo všetkých vkladov.
Krajinou s najväčším podielom zahraničných vkladov je Luxembursko. Približne 17 % zo všetkých vkladov uložených v jeho bankách patrí spoločnostiam alebo osobám s pobytom mimo eurozóny. V eurách je to 63 miliárd eur, čo je približne polovica sumy uloženej v Nemecku, v najväčšej ekonomike bloku.
V Nemecku a Taliansku sú zahraničné vklady výrazne pod hranicou 4 %. Vo Francúzsku a Holandsku ich podiel dosahuje 16 %.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR