Zahraničné vklady po škandále prania špinavých peňazí klesajú

Brusel 11. marca (TASR) - Keď banky zasiahol škandál s praním špinavých peňazí, zahraničné vklady vo väčšine štátov eurozóny v 2. polroku 2018 klesli. Ukázali to údaje Európskej centrálnej banky (ECB). Škandál odhalil jedno zo slabých miest bloku v boji proti finančnej kriminalite.


Vysoké zahraničné vklady a veľké cezhraničné finančné toky sú spoločnými znakmi bánk zapletených do prania špinavých peňazí, ako v prípade zaniknutej banky ABLV v Lotyšsku, či estónskej pobočky Danske Bank, alebo švédskej Swedbank Bank. Všetky čelia obvineniam, že prali peniaze z Ruska, ktoré môžu pochádzať z trestnej činnosti, korupcie i daňových únikov.

Pokles zahraničných vkladov sa začal v druhej polovici minulého roka. To sa zhoduje so začiatkom vyšetrovania dánskej prokuratúry v Danske Bank vlani v júli pre údajné pranie špinavých peňazí v estónskej pobočke. Na jeseň samotná banka zverejnila internú správu, ktorá odštartovala škandál, jeden z najväčších v Európe.

Vklady v bankách eurozóny od spoločností a jednotlivcov mimo 19-členného bloku sa v posledných šiestich mesiacoch 2018 znížili o viac ako 12 % na 1,1 bilióna eur, podľa najnovších údajov ECB. To predstavuje odlev viac ako 150 miliárd eur.

Tento úbytok vkladov bol viditeľný vo väčšine krajín bloku, s niektorými výnimkami, ako napríklad Luxembursko, Írsko, Fínsko a Portugalsko, kde zahraničné vklady stúpli.

Hoci je prilákanie finančných prostriedkov od bohatých zahraničných jednotlivcov a firiem legitímnym podnikaním, odborníci proti praniu špinavých peňazí poukazujú na vyššie riziká spojené s tzv. vkladmi nerezidentov, pretože dohľad nad nimi je oveľa zložitejší. Najmä ak sa na veľkej časti celkových vkladov podieľajú zahraničné fondy.

"Vysoký podiel vkladov nerezidentov je ukazovateľom vyšších rizík prania špinavých peňazí," uviedla Laure Brillaudová z Transparency International.

Nicolas Veron, odborník na finančné záležitosti z think-tanku Bruegel v Bruseli, povedal, že takáto situácia si vyžaduje osobitnú pozornosť zo strany úradov pre dohľad.

V Lotyšsku bývalá vláda v snahe očistiť reputáciu krajiny po kolapse tretej najväčšej banky ABLV v roku 2018 pre obvinenia z prania peňazí stanovila hranicu 5 % pre zahraničné vklady. Tie začali rásť krátko po vstupe krajiny do eurozóny v roku 2014.

Výsledkom uznania týchto rizík, alebo pre únik podozrivých peňazí v dôsledku väčšej kontroly bolo, že vo väčšine štátov eurozóny zahraničné vklady do konca decembra klesli na 8 % celkového objemu vkladov z takmer 9 % na konci júna 2018.

Ale situácia v jednotlivých štátoch eurozóny sa značne líši. V pobaltských krajinách, ktoré sú v posledných mesiacoch najviac v centre pozornosti, zahraničné vklady klesajú ako v absolútnom vyjadrení, tak aj v pomere k celkovým vkladom.

V Lotyšsku zahraničné vklady už niekoľko rokov klesajú a teraz predstavujú sotva 12 % z celkových vkladov vo výške 16 miliárd eur. Aj v Estónsku sa znižujú a predstavujú menej ako 3 %.

Vo Fínsku, kde banka Nordea čelí obvineniam z prania špinavých peňazí prostredníctvom schránkových firiem na britských Panenských ostrovoch a v Paname, zahraničné vklady rastú a predstavujú 7 % zo všetkých vkladov.

Krajinou s najväčším podielom zahraničných vkladov je Luxembursko. Približne 17 % zo všetkých vkladov uložených v jeho bankách patrí spoločnostiam alebo osobám s pobytom mimo eurozóny. V eurách je to 63 miliárd eur, čo je približne polovica sumy uloženej v Nemecku, v najväčšej ekonomike bloku.

V Nemecku a Taliansku sú zahraničné vklady výrazne pod hranicou 4 %. Vo Francúzsku a Holandsku ich podiel dosahuje 16 %.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR