|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 21.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Bohdan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. mája 2024
Zahraničná politika Únie je prvýkrát témou eurovolieb na Slovensku, diskusia sa sústredí na Ukrajinu a liberálny trend
Tagy: Bývalý minister zahraničných vecí Diskusia Kampaň LGBTI vojna na Ukrajine Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024 Zahraničná politika
Zahraničná politika EÚ je prvýkrát veľmi dôležitou témou pred eurovoľbami na Slovensku. Doteraz sa v kampaniach pred prechádzajúcimi eurovoľbami hovorilo o témach, ktoré sa ...
Zdieľať
28.5.2024 (SITA.sk) - Zahraničná politika EÚ je prvýkrát veľmi dôležitou témou pred eurovoľbami na Slovensku. Doteraz sa v kampaniach pred prechádzajúcimi eurovoľbami hovorilo o témach, ktoré sa úzko vzťahovali na domáce problémy.
Skonštatovala to politologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Aneta Világi v online panelovej diskusie k voľbám do Európskeho parlamentu s názvom „Aký zahraničný kurz si Slovensko vyberie v eurovoľbách?“.
Ako uviedla, postoj voči vojne na Ukrajine je na Slovensku súčasťou predvolebnej kampane už tretíkrát v priebehu pár mesiacov, pretože táto téma rezonovala aj v kampaniach pred parlamentnými a prezidentskými voľbami. Ak voľby dopadnú tak, ako to predpovedajú prieskumy, dá sa podľa nej predpokladať, že väčšina zvolených europoslancov za Slovenskú republiku bude rezistentných voči proaktívnym flexibilným rozhodnutiam týkajúcich sa podpory Ukrajiny či sankcií voči Rusku.
Doplnila, že do kampane pred eurovoľbami sa v súčasnosti zaťahuje aj boj proti „liberalizmu šíriacemu sa z Európskej únie“. Slová ako „liberálny“ či „liberalizmus“ boli podľa nej unesené určitými silami v spoločnosti, ktoré ich používajú ako hanlivé a naviazali na ne kultúrno-etické otázky ako LGBTI či potraty.
Princípy liberálnej demokracie sú pritom aj základom fungovania Európskej únie, poukazuje Világi. Väčšina slovenskej spoločnosti si podľa prieskumov váži demokraciu a voľby, i keď rastie počet tých, ktorí si myslia, že Slovensko by nemalo patriť k západu.
Diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský v diskusii uviedol, že z kandidátky Smeru-SD sa do europarlamentu dostanú zrejme aj ľudia, ktorí sa dnes skôr prikláňajú k alternatívnemu extrému ako ku skutočnej sociálnej demokracii.
„Otázka znie, či sa tam prispôsobia, alebo ich tie názory vytlačia niekde na okraj. Je na zváženie voličov, či budú voliť politikov, ktorí potom nedokážu v europarlamente niečo aj skutočne presadiť,“ povedal. „Na základe štatistík sa dá konštatovať, že legislatívny vplyv nezaradených poslancov, ktorí nie sú v žiadnych frakciách, je prakticky rovný nule,“ doplnila šéfredaktorka portálu Euractiv Slovensko Zuzana Gabrižová.
Podľa Wlachovského je na Slovensku cítiť veľmi silný vplyv dezinformácií, najmä v téme, že západ je zlý, skorumpovaný, agresívny a vojnovo naladený. Zmenu imidžu Slovenska v súvislosti so zmenami v zahraničnej politike nepokladá za niečo, čo sa už nedá napraviť, skôr ide podľa neho o znepokojujúci trend.
„Slovensko malo pomerne silnú diplomaciu a silné postavenie medzi partnermi v zahraničí, pretože bolo hodnotovo konzistentné. Teraz z toho začíname ustupovať a obávam sa, že stratíme celkovú atraktivitu,“ hovorí. Analytik Asociace pro mezinárodní otázky (AMO) Ondrěj Mocek sa obáva odchodu talentovaných študentov a výskumníkov do Čiech, ktorým sa pre kultúrnu blízkosť národov už možno nebude chcieť vrátiť naspäť na Slovensko.
Mocek na druhej strane dodáva, že politické strany by nemali dianie na Slovensku dramatizovať pred svojimi voličmi a nerobiť dramatické gestá len pre získanie politických bodov.
„Pretože ono sa to, samozrejme, odráža aj na európskej úrovni. Diplomati či úradníci z EÚ to sledujú, vnímajú a majú prirodzené obavy, ako to potom bude vyzerať na európskej úrovni,“ povedal s dodatkom, že politici by mali zostávať konštruktívni.
Účastníci diskusie tiež skonštatovali, že slovenská politická scéna sa zámerne vyhýba téme izraelsko-palestínskeho konfliktu. Dôvodom snahy nevymedzovať sa v tejto téme je podľa nich to, že strany vedia, že na tomto nevedia získať politické body.
„Konflikt na Blízkom Východe trvá mnoho rokov a je to ťažšie komunikovateľné voličom. Je to aj alibizmus – keď nepoviem nič, nemôže ma nikto z ničoho obviniť,“ povedal Wlachovský. Podľa Moceka by to v Česku nebolo možné, pretože vzťah Českej republiky s Izraelom je nadštandardný a atypický z európskeho pohľadu.
Zdroj: SITA.sk - Zahraničná politika Únie je prvýkrát témou eurovolieb na Slovensku, diskusia sa sústredí na Ukrajinu a liberálny trend © SITA Všetky práva vyhradené.
Skonštatovala to politologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Aneta Világi v online panelovej diskusie k voľbám do Európskeho parlamentu s názvom „Aký zahraničný kurz si Slovensko vyberie v eurovoľbách?“.
Vojna na Ukrajine ako súčasť kampane
Ako uviedla, postoj voči vojne na Ukrajine je na Slovensku súčasťou predvolebnej kampane už tretíkrát v priebehu pár mesiacov, pretože táto téma rezonovala aj v kampaniach pred parlamentnými a prezidentskými voľbami. Ak voľby dopadnú tak, ako to predpovedajú prieskumy, dá sa podľa nej predpokladať, že väčšina zvolených europoslancov za Slovenskú republiku bude rezistentných voči proaktívnym flexibilným rozhodnutiam týkajúcich sa podpory Ukrajiny či sankcií voči Rusku.
Doplnila, že do kampane pred eurovoľbami sa v súčasnosti zaťahuje aj boj proti „liberalizmu šíriacemu sa z Európskej únie“. Slová ako „liberálny“ či „liberalizmus“ boli podľa nej unesené určitými silami v spoločnosti, ktoré ich používajú ako hanlivé a naviazali na ne kultúrno-etické otázky ako LGBTI či potraty.
Väčšina si demokraciu a voľby váži
Princípy liberálnej demokracie sú pritom aj základom fungovania Európskej únie, poukazuje Világi. Väčšina slovenskej spoločnosti si podľa prieskumov váži demokraciu a voľby, i keď rastie počet tých, ktorí si myslia, že Slovensko by nemalo patriť k západu.
Diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský v diskusii uviedol, že z kandidátky Smeru-SD sa do europarlamentu dostanú zrejme aj ľudia, ktorí sa dnes skôr prikláňajú k alternatívnemu extrému ako ku skutočnej sociálnej demokracii.
„Otázka znie, či sa tam prispôsobia, alebo ich tie názory vytlačia niekde na okraj. Je na zváženie voličov, či budú voliť politikov, ktorí potom nedokážu v europarlamente niečo aj skutočne presadiť,“ povedal. „Na základe štatistík sa dá konštatovať, že legislatívny vplyv nezaradených poslancov, ktorí nie sú v žiadnych frakciách, je prakticky rovný nule,“ doplnila šéfredaktorka portálu Euractiv Slovensko Zuzana Gabrižová.
Ovplyvňujú nás dezinformácie
Podľa Wlachovského je na Slovensku cítiť veľmi silný vplyv dezinformácií, najmä v téme, že západ je zlý, skorumpovaný, agresívny a vojnovo naladený. Zmenu imidžu Slovenska v súvislosti so zmenami v zahraničnej politike nepokladá za niečo, čo sa už nedá napraviť, skôr ide podľa neho o znepokojujúci trend.
„Slovensko malo pomerne silnú diplomaciu a silné postavenie medzi partnermi v zahraničí, pretože bolo hodnotovo konzistentné. Teraz z toho začíname ustupovať a obávam sa, že stratíme celkovú atraktivitu,“ hovorí. Analytik Asociace pro mezinárodní otázky (AMO) Ondrěj Mocek sa obáva odchodu talentovaných študentov a výskumníkov do Čiech, ktorým sa pre kultúrnu blízkosť národov už možno nebude chcieť vrátiť naspäť na Slovensko.
Politici by mali zostávať konštruktívni
Mocek na druhej strane dodáva, že politické strany by nemali dianie na Slovensku dramatizovať pred svojimi voličmi a nerobiť dramatické gestá len pre získanie politických bodov.
„Pretože ono sa to, samozrejme, odráža aj na európskej úrovni. Diplomati či úradníci z EÚ to sledujú, vnímajú a majú prirodzené obavy, ako to potom bude vyzerať na európskej úrovni,“ povedal s dodatkom, že politici by mali zostávať konštruktívni.
Účastníci diskusie tiež skonštatovali, že slovenská politická scéna sa zámerne vyhýba téme izraelsko-palestínskeho konfliktu. Dôvodom snahy nevymedzovať sa v tejto téme je podľa nich to, že strany vedia, že na tomto nevedia získať politické body.
„Konflikt na Blízkom Východe trvá mnoho rokov a je to ťažšie komunikovateľné voličom. Je to aj alibizmus – keď nepoviem nič, nemôže ma nikto z ničoho obviniť,“ povedal Wlachovský. Podľa Moceka by to v Česku nebolo možné, pretože vzťah Českej republiky s Izraelom je nadštandardný a atypický z európskeho pohľadu.
Zdroj: SITA.sk - Zahraničná politika Únie je prvýkrát témou eurovolieb na Slovensku, diskusia sa sústredí na Ukrajinu a liberálny trend © SITA Všetky práva vyhradené.
Tagy: Bývalý minister zahraničných vecí Diskusia Kampaň LGBTI vojna na Ukrajine Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024 Zahraničná politika
nasledujúci článok >>
Rusko môže začať psychologickú operáciu, hrozba otvorenia ďalšieho frontu z Bieloruska vyvoláva u Ukrajincov obavy
Rusko môže začať psychologickú operáciu, hrozba otvorenia ďalšieho frontu z Bieloruska vyvoláva u Ukrajincov obavy
<< predchádzajúci článok
Ministerstvo investícií predstavilo Mapu partnerstva, podľa Progresívneho Slovenska ide o nepodarený vtip (video)
Ministerstvo investícií predstavilo Mapu partnerstva, podľa Progresívneho Slovenska ide o nepodarený vtip (video)