Záhadné zmiznutie maliara

  Alebo jeho tragická a záhadná smrť na hrebeni Nízkych Tatier pred sedemdesiatimi rokmi?
Na jeseň roku 1935 sa Zolo Palugyay vybral z domu z Bodíc nahor Demänovskou dolinou na hrebeň Nízkych Tatier. Večer sa zastavil v niekdajšej chate pod Ďumbierom. Prespal tam a skoro ráno sa pobral ďalej smerom k vrchu Králička. Bolo to 17. septembra, hrebene vrchov poprášil prvý sneh. Nevrátil sa ani do chaty, neprišiel ani domov. Nezvestného hľadali policajti, armáda, jeho priatelia. Najviac úsilia vyvinul maliarov priateľ spisovateľ Ľudo Ondrejov. O Palugyayovi začali kolovať záhadné chýry a plané správy, čo nemali ďaleko k ohováraniu. Nevšedný príbeh „odhalil“ až nasledujúce leto pastier oviec. Maliarovo rozkladajúce sa telo ležalo asi tristopäťdesiat metrov od ďumbierskej chaty pod skalnatým zrázom. V jeho batohu sa našlo niekoľko kresieb. Prečkali viac ako trištvrte roka a ostali pomerne zachované. Presne po desiatich mesiacoch, 17. júla 1937, umelca pochovali v rodinnej Palugyayovskej hrobke v Bodiciach.

Narodený a pochovaný v Bodiciach
Zolo Palugyay sa narodil v tejto obci neďaleko Liptovského Mikuláša 9. novembra 1898 v rodine chudobného zemana. Po maturite ho ako osemnásťročného povolali na taliansky front
1. svetovej vojny. Tam začínal svoju maliarsku kariéru ako vojak rakúsko-uhorskej armády. Študoval na výtvarných akadémiách v Budapešti, Krakove a v Mníchove. V lete 1926 sa vrátil na Slovensko a býval v rodinnej kúrii (dnes ostala z nej iba časť).
Jeho dcéra Eva Palugyaová-Ricottiová vyštudovala maliarstvo a dlhé roky pracovala v reštaurátorských dielňach Slovenskej národnej galérie.

Kvety, stromy, chalupy
Palugyay sa priatelil najmä s maliarmi Milošom A. Bazovským z Turca a Liptákom Jankom Alexym. Navzájom sa navštevovali, inšpirovali na spoločných cestách po strednom Slovensku, spolu vystavovali, prednášali, čo to moderné umenie vlastne je. Vytrvalo sa inšpiroval horským prostredím, rozkvitnutými lúkami a zákutiami s vidieckou architektúrou, priťahovali ho motívy stromov a kvetov. Pri maliarskych technikách sa spomína jeho zakladateľské postavenie pri rozvíjaní slovenského akvarelu.
V centre rodnej obce Zoltána Palugyaya odhalili včera pamätnú tabuľu pripomínajúcu tragickú smrť maliara pred sedemdesiatimi rokmi.