Začínajú sa Fašiangy, čas plesov a zábavy trvá do Popolcovej stredy

Bratislava 7. januára (TASR) - Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína 7. januára, deň po Troch kráľoch a končí sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou, v tomto roku 18. februára.


Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, "ostatky", dňami bujarej zábavy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov "mjasopust".

Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. V našom slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny.

Fašiangy poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte aj v predkresťanskom kontexte. Boli to rôzne obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi.

Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "maslenice". Už názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa bolo treba poriadne najesť. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené sa dobre prejesť. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.

Iný nádych získali fašiangy po prijatí kresťanstva. To, čo z nich ako fragment zostalo, boli obchôdzky v maskách. Dnes to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky významný rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Ešte doteraz máme regióny, kde sa tieto fašiangové sprievody konajú a ľudia sa v nich aj dnes preobliekajú za rôzne masky. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď, vlk, dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a v maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo.

Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na tomto krásnom obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babky-plačky. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.

V ostatných desaťročiach sú však ľudové zvyky na ústupe a väčšiu tradíciu získavajú plesy a bály.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR