08. decembra 2016
Dokumentárne snímky z Bratislavy 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta. Na snímke Štúrova ulica a Námestie SNP. Foto: TASR archívBratislava 8. decembra (TASR) - Začiatok okupácie Česko-Slovenska vojakmi Varšavskej zmluvy (21.8.1968) a jej koniec (21.6.1991) pamätnými dňami nebudú. Plénum NR SR dnes nepodporilo návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch od poslancov OĽaNO-NOVA, ktorým chceli zaviesť tieto dva nové pamätné dni.
Obyčajní argumentovali, že okupácia bola násilným, vojenským potlačením vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. "
Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády, jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6300 tankov a obrnených transportérov, 2000 diel a 950 lietadiel," uviedlo hnutie OĽaNO-NOVA.
Prijatím ich novely by bol 21. august Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 a 21. jún Dňom odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. "
V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česko-Slovenska. Následne v období od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia," dodali predkladatelia novely Ján Budaj, Viera Dubačová a Oto Žarnay.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR