Záchranný plán pre banky preberú v skrátenom konaní

BRATISLAVA 16. júna (WEBNOVINY) - Parlament schválil, že záchranný plán pre banky preberú v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa vládneho návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor je štát ochotný pomôcť problémovým bankám.


Ministerstvo financií požaduje, aby štát mohol poskytovať osobitnú záruku za dlhopisy, ktoré banky vydajú so splatnosťou do troch rokov alebo za úver poskytnutý banke so splatnosťou do roka. Stabilizačná pomoc sa môže poskytnúť bankovej inštitúcii aj formou vkladu štátnych finančných aktív do základného imania banky. "Jednou z možností je, že by štát priamo kapitálovo vstúpil do banky s tým, že by išlo len o dočasnú pomoc. Štát nemá primárne záujem preberať banky ako také. Ide len o pomoc na lehotu troch rokov, dokedy by si musela banka svoje záväzky vysporiadať," uviedol po rokovaní vlády minister financií Ján Počiatek. Podľa šéfa rezortu ani jedna banka v súčasnosti nepotrebuje pomoc. Ide o preventívne opatrenia, ktoré zvýšia podľa rezortu financií úroveň pripravenosti na riešenie krízovej finančnej situácie v bankách a zabezpečia stabilitu finančného systému. Počiatek tvrdí, že novelou chcú len zadefinovať prehľadné pravidlá, ktorými by sa banky v prípade problémov vedeli riadiť. Pomoc sa bude poskytovať na základe žiadosti banky. Novela má byť účinná dňom vyhlásenia.

Podľa návrhu stabilizačnú pomoc možno poskytnúť len na zabezpečenie podpory hospodárstva prostredníctvom ďalšieho poskytovania bankových úverov alebo na stabilizáciu finančnej situácie banky.

O poskytovaní pomoci bude rozhodovať vláda, vyplácať ju bude ministerstvo financií. Administratíva okolo schvaľovania žiadostí by mala trvať štyri dni. Banka má štátu platiť za poskytnutú pomoc úrok, prípadne poplatok.

Traktory budú smieť na cesty bez zaplatenia poplatkov

Vlastníci traktorov a poľnohospodárskych pracovných strojov nebudú platiť poplatky za udelenie výnimiek, aby mohli jazdiť po cestách I. triedy. Parlament prijal prezidentom vetovanú novelu zákona o poľovníctve, v ktorej zostalo rušenie poplatkov. Ich zrušenie sa podarilo v apríli presadiť vládnemu Smeru-SD. Za opätovné prijatie novely hlasovalo 93 zo 135 prítomných poslancov. Na prelomenie prezidentovho veta bolo treba 76 hlasov.

Poplatky vo výške 15 až 30 € za udelenie výnimiek sa nebudú od septembra platiť za traktory a pracovné stroje označené evidenčnými číslami. Poplatky zaviedol nový cestný zákon, ktorý platí od februára. Podľa poslanca za Smer-SD Jána Richtera bolo potrebné zrušiť poplatky, aby sa nepredražovali potraviny, keďže traktory a pracovné stroje využívajú cesty len keď idú na polia.

Prezidentovi prekážalo na novele o poľovníctve, že ministerstvo obrany malo vykonávať štátnu správu a štátny dozor v prípade poľovníctva v lesoch patriacich do vojenských obvodov. Na žiadosť prezidenta poslanci doplnili do novely, že štátnu správu a štátny dozor robí aj v lesoch, ktoré nie sú vo vojenských obvodoch, ale sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu.
Ivanovi Gašparovičovi sa nepozdávalo ani to, že novela umožňovala odvolať sa voči rozhodnutiu obvodného alebo krajského lesného úradu o zakázaní alebo obmedzení určitej činnosti v poľovnom revíri. Prezident tvrdil, že Správny poriadok sa na rozhodovanie lesných úradov nevzťahuje. "Teda nepôjde o rozhodnutie podľa správneho poriadku, a preto sa nebude proti čomu odvolať," uviedol v zdôvodnení prezident. Parlament preto z novely vypustil možnosť podávať odvolania.

Parlament posunul do druhého čítania vládny návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, ktorá prispôsobuje naše právo európskym smerniciam. Novela určuje postup našich úradov v prípade žiadostí o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre vína, ktoré sú vyrobené na Slovensku. Upravuje tiež špecifikáciu vína a konanie o zrušenie zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia vína v registri chránených označení pôvodu a zemepisných označení Európskej komisie.

Nové pravidlá pre eurofondy budú schvaľovať rýchlo

Parlament schválil, že o nových pravidlách pre eurofondy bude rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, číže nemusí ísť cez štandardné pripomienkové konanie. Za zrýchlené prijatie vládnej novely zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva bolo 84 zo 135 prítomných poslancov.

Podľa novely riadiaci orgán, ktorým je ministerstvo, môže uzavrieť zmluvu so žiadateľom aj pred rozhodnutím Európskej komisie (EK) o potvrdení alebo nepotvrdení pomoci. Minister dopravy Ľubomír Vážny tvrdí, že novela je potrebná, aby ministerstvo mohlo platiť za vykonané práce, kým sa administratívno-byrokratický proces v EK ukončí. Rada Európskych spoločenstiev pre hospodársku krízu v apríli prijala, že na veľké projekty sa môžu čerpať eurofondy ešte pred schválením žiadosti o nenávratný finančný príspevok.

Nové pravidlá sa majú vzťahovať na Operačný program Doprava. Ministerstvo dopravy môže podľa platného zákona zaplatiť za vykonané práce v rámci tohto operačného programu až po schválení žiadosti o peniaze z eurofondov. Ak EK žiadosť o podporu pre projekty v Operačnom programe Doprava neschváli, rezort dopravy bude podľa Vážneho hradiť náklady z vlastného rozpočtu. Novela má byť účinná od 7. júla.

Vznik Špecializovaného trestného súdu preberú narýchlo

Parlament prerokuje vládny návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci ho tak môžu definitívne schváliť už v stredu. Zrýchlené schvaľovanie podporilo 105 zo 134 prítomných poslancov. Za návrh boli poslanci za Smer-SD a opozícia.

Koaliční partneri Smeru-SD nehlasovali jednotne. Jedenásť poslancov za ĽS-HZDS, ktoré je proti akejkoľvek náhrade Špeciálneho súdu (ŠS), bolo proti. Traja sa zdržali a Zdenka Kramplová nehlasovala.

Spomedzi národniarov návrh odobrili Jozef Líška a Peter Dubravay. Milada Belásová a Rudolf Pučík hlasovali proti, ďalších 12 prítomných poslancov za SNS sa zdržalo.

Kabinet Roberta Fica chce cez skrátené legislatívne konanie presadiť návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, ktorý by sa stal pokračovateľom ŠS, avšak v súlade s ústavou. Ústavný súd SR v máji rozhodol, že ŠS vznikol protiústavne.

Vládny návrh počíta s tým, že sudcovia na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku budú mať príplatky vo výške 1,3-násobku nominálnej priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok. Bezpečnostné previerky špeciálnych sudcov úplne ruší. Nový súd má mať aj širšiu pôsobnosť ako Špeciálny súd. Na starosti má mať aj prípady úkladnej vraždy, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, zneužívania právomoci verejného činiteľa. Nový zákon má byť účinný dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR o Špeciálnom súde.


SITA