Začala sa Mníchovská bezpečnostná konferencia

Mníchov 6. februára (TASR) - Tradičná Mníchovská bezpečnostná konferencia sa dnes popoludní začala v bavorskej metropole.


Trojdňové podujatie, ktoré sa uskutočňuje už po 61-krát, a to v čase eskalácie viacerých kríz vo svete, sprevádzajú aj v tomto roku mimoriadne bezpečnostné opatrenia.

Medzi prominentnými hosťami konferencie, vrátane prezidentov Ukrajiny, Fínska, Litvy a Estónska, viceprezidenta USA, predsedov vlád Iraku a Libanonu, generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO) desiatok ministrov zahraničných vecí a obrany, bude SR zastupovať podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

Z otázok, ktorými sa budú zaoberať prioritne účastníci konferencie, vybrala tlačová agentúra DPA niekoľko podstatných, a to napríklad, či sa podarí aspoň trocha pripraviť pôdu pre mierové riešenie ukrajinskej krízy, aké dôsledky by mali prípadné americké dodávky zbraní Ukrajine a akú úlohu môžu vojnami unavené Spojené štáty prevziať v konfliktoch a krízach vo svete všeobecne. Podobne spomína nemecká tlačová agentúra aj otázky akou stratégiou možno bojovať proti Islamskému štátu (IS), či sa táto stratégia zmení po upálení jordánskeho pilota teroristami zaživa alebo či je boj s terorizmom na Blízkom východe už prehratý.

Na mníchovskej konferencii sa však bude hovoriť aj o tom, ako zabrániť utečeneckej katastrofe v dôsledku vojny v Sýrii a ako zefektívniť úsilie v tejto oblasti. Medzi ďalšie témy budú patriť čínsko-japonský konflikt v Žltom mori a s tým spojené posúdenie geopolitickej situácie v ázijsko-pacifickom regióne, kontroverzne vnímaný iránsky jadrový program a rokovania o ňom, ale aj pokles cien energetických surovín.

Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová vo svojom vystúpení na konferencii dnes zdôraznila, že spolková republika je naďalej pripravená prevziať silnejšiu úlohu v boji s krízami vo svete. Súčasne však podčiarkla, že si to v Berlíne predstavuje v úzkej spolupráci s partnermi a jednoznačne odmietla, že by Nemecko chcelo dávať najavo svoje postavenie "európskej jednotky". Žiadna krajina dnes podľa jej slov nedokáže konflikty trvalo a úspešne vyriešiť sama.



Ministerka obrany hostiteľskej krajiny podobne ako v uplynulých dňoch spolková kancelárka i šéf nemeckej diplomacie odmietla jednoznačne dodávky zbraní na Ukrajinu.

Rečníčka zdôraznila aj význam boja za rešpektovanie ľudských práv a poznamenala, že strhnúť pseudonáboženskú masku z tváre ideologicky konajúceho IS sa môže podariť iba širokej aliancii s účasťou moslimských štátov, ktoré sa identifikujú s týmto konfliktom.

Ministerka obrany hostiteľskej krajiny podobne ako v uplynulých dňoch spolková kancelárka i šéf nemeckej diplomacie odmietla jednoznačne dodávky zbraní na Ukrajinu.

Po populárnej členke nemeckej spolkovej vlády vystúpil debutant na mníchovskej konferencii, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý vyhlásil, že Severoatlantická aliancia si neželá konfrontáciu s Ruskou federáciou, ale práve naopak. Rusko sa podľa jeho slov izolovalo svojim konaním a svojimi rozhodnutiami. Moskva nesie zodpovednosť za súčasnú nebezpečnú situáciu. NATO podporuje v plnej miere všetky pokusy o politické riešenie ukrajinskej krízy. "Studená vojna je históriou a tak by to malo aj zostať," cituje jeho slová tlačová agentúra DPA.

V sobotu vystúpia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii nemecká kancelárka Angela Merkelová, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, americký viceprezident Joe Biden a ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR