ZÁBORSKÁ: Ak bude iba letný čas, malo by vyučovanie začínať neskôr

Tagy: letný čas zimný čas zimný či letný čas

Európsky parlament zrejme ešte do konca svojho volebného obdobia rozhodne, či sa zruší každoročné striedanie letného a stredoeurópskeho času. Potom by malo nasledovať dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého sa budú musieť členské štáty EÚ dohodnúť, ku ktorému času sa priklonia. A ak by sa priklonili k času letnému, bude to šanca otvoriť otázku, či majú deti chodiť do školy aj naďalej na ôsmu, alebo by sa vyučovanie mohlo začať neskôr. V prvom vydaní novej relácie TABLET.TV s názvom Pohľad na oblohu to povedala poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská z Kresťanskodemokratického hnutia.

Anna Záborská bola členkou pracovnej skupiny, ktorá presadila odporúčanie, aby sa Európska komisia zaoberala témou striedania času a aby dala vyhotoviť odbornú štúdiu, podľa ktorej by sa prijalo riešenie.
„To bol jediný konsenzus, ktorý sme boli schopní dosiahnuť, teda že sa to nechá na rozhodnutie Európskej komisie. Teraz EK pripravila legislatívnu normu. Tá prišla do Európskeho parlamentu a bude sa o nej hlasovať,“ povedala europoslankyňa s tým, že rozhodnutie by malo padnúť už do konca volebného obdobia, čiže v najbližších mesiacoch.




Podľa jej názoru však bol trochu alibizmus od Európskej komisie nechať na jednotlivé členské štáty otázku, k akému času sa priklonia. „V rezolúcii sme žiadali, aby EK na základe štúdie odporučila, aký čas má byť v celej Únii. A toto EK neurobila,“ dodala europoslankyňa.

Rozhodla menšina, ktorá má problémy

„Fakt je, že 80 percentám ľudí striedanie času neprekáža, rýchlo si na to zvyknú, ale 20 percent ľudí s tým má problémy. Majú problémy s koncentráciou, majú zdravotné problémy týkajúce sa srdcových záležitostí, nervozity, depresie. Je dokázané, že deťom v škole, najmä keď sa mení čas na jar, trvá niekoľko týždňov, kým si zvyknú, že musia vstávať skôr. Sú nepozorné, roztekané a v škole sa im darí horšie. Toto je tých 20 percent, ktorých nie je šťastných kvôli tomu, že sa mení čas,“ tvrdí Záborská.

Pokiaľ by sa konalo referendum, podľa nej by zvíťazila väčšina, ktorej striedanie času neprekáža. Preto Európska komisia využila inštitút verejnej konzultácie, do ktorej sa podľa očakávania zapojili najmä ľudia, ktorí so striedaním času problémy majú. V internetovom hlasovaní svoj postoj vyjadrilo 4,6 milióna občanov, pričom 80 percent z nich sa vyslovilo proti striedaniu času.

Aj keď Anna Záborská pripúšťa, že 4,6 milióna ľudí nie je reprezentatívna vzorka, nebolo určené žiadne kvórum a hlasovať mohol každý. Navyše v EÚ existuje legislatíva, ktorá hovorí o tzv. Európskej občianskej iniciatíve. Na jej základe môžu občania žiadať zmenu zákonov, či predpisov, pokiaľ ich upravuje celá EÚ a nie jednotlivé členské krajiny.

„Na to, aby sa tým EK začala zaoberať, stačí milión podpisov zo štvrtiny členských štátov. Čiže podstatne menej ako to, čo sme videli pri občianskej konzultácii o striedaní času,“ dodala Anna Záborská.
 

Zimný či letný?

Otvorená ostáva otázka, či sa Slovensko prikloní k letnému alebo k stredoeurópskemu času, a tiež, či sa nájde zhoda v rámci EÚ. Už dnes Portugalsko a Spojené kráľovstvo patria do časového pásma GMT, teda Greenwichského času, zatiaľ čo Fínsko, pobaltské štáty, Rumunsko, Bulharsko a Grécko majú východoeurópsky čas.

Aj samotné stredoeurópske pásmo je veľmi široké: na západe Európy, napríklad v Bruseli, v západnom Francúzsku či v Španielsku je v porovnaní so Slovenskom denný svit posunutý – asi o hodinu a pol dlhšie je tam ráno tma a večer zasa denné svetlo. Záujem „zladiť“ svoj čas budú mať podľa Záborskej najmä odborníci z oblasti dopravy, energetiky, alebo IT. Práve tomu by malo napomôcť dvojročné prechodné obdobie.

Najjednoduchšie by podľa europoslankyne bolo zrušiť letný čas, ktorý sa v Európe umelo zaviedol – v bývalom Československu napríklad v roku 1979. Odborníci tiež tvrdia, že na človeka má ranné svetlo priaznivý účinok, a to dokonca aj vtedy, keď spí – keďže podľa SEČ by na Slovensku vychádzalo v najdlhších letných dňoch slnko už pred 4. hodinou ráno.

Ťažisko ľudských aktivít sa však posunulo z ranných hodín do večerných, preto mnohým viac vyhovuje letný čas. Vďaka nemu je na Slovensku takmer pol roka slnečné svetlo aj po 19. hodine. Zástancami tohto riešenia sú najmä mladší ľudia, ktorí celoročný „zimný“ čas pred rokom 1979 vôbec nezažili. Negatívom tohto riešenia by bol fakt, že by tri mesiace, od polovice novembra do polovice februára, vychádzalo ráno slnko až po 8. hodine, teda by väčšina detí cestovala do školy za tmy.
 

Pomôžeme nevyspatým deťom?

Legislatívna zmena v otázke času by tak bola podľa Anny Záborskej príležitosťou zamyslieť sa nad tým, či by sa deťom v školách nemalo posunúť školské vyučovanie na neskôr.

„Myslím si, že by sa táto diskusia mala začať. My sme ešte zostali v časoch, ako keď som chodila do školy na 7:20, potom sa to posunulo na 8. hodinu, ale v Belgicku chodia deti do školy až na pol deviatu, niekde dokonca až na deviatu. Hlavne, ak sa v legislatíve uzákoní celoročný letný čas, tak by sme o tom mali začať diskutovať,“ povedala Anna Záborská.

Pokiaľ ide o podobu prijatého riešenia, je optimistka. „Pevne verím, že dohody budú pozitívne, už sme sa v Únii dohodli na oveľa ťažších veciach ako na jednotnom čase podľa pásiem. Dôležité je jedno – aj keď to bude jednotné v celej Európskej únii, vždy bude časť ľudí, ktorá bude nespokojná. Ide teda o to, aby si to títo ľudia neodniesli ako krivdu, s ktorou budú žiť,“ uzavrela.

Tagy: letný čas zimný čas zimný či letný čas