|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. februára 2008
Zabili jedného z najhľadanejších teroristov na svete
Libanonská šiitská militantná organizácia Hizballáh v stredu oznámila, že v Sýrii pri výbuchu bomby uloženej v aute zahynul jej vysokopostavený veliteľ Imád Mugníja.
Zdieľať
Podľa Hizballáhu za atentátom stál Izrael. K útoku na Mugníju v sýrskom hlavnom meste došlo v utorok večer.
"Bol terčom sionistov 20 rokov," uvádza vyhlásenie Hizballáhu. K výbuchu auta došlo v utorok na parkovisku v novej obytnej štvrti Damasku o 23:00 miestneho času (22:00 SEČ), uviedli svedkovia pre tlačovú agentúru AFP.
Mugníja patril k najhľadanejším ľuďom na svete pre útoky na americké, izraelské a židovské ciele v Libanone a ďalších krajinách. Izrael je presvedčený že Mugníja bol zapojený do prípravy bombového útoku na izraelské veľvyslanectvo v Argentíne v roku 1992, pri ktorom zahynulo 29 ľudí, a že stál aj za útokom na Židovské stredisko v Buenos Aires o dva roky neskôr, kde výbuch zabil 95 ľudí.
Izrael oficiálne poprel účasť na atentáte. "Izrael odmieta akýkoľvek pokus teroristických organizácií pripísať mu akúkoľvek účasť na tejto záležitosti," uviedol vo vyhlásení úrad premiéra Ehuda Olmerta. Významní izraelskí politici však správu o smrti Imáda Mugníju privítali. Dany Jatom, bývalý šéf izraelskej tajnej služby Mossad, povedal, že nevie, kto "Imáda Mugníju zlikvidoval, ale je to úspech spravodajských služieb. Bol jedným z najväčších teroristov vo svete, na rovnakej úrovni ako Usáma Bin Ládin ." Minister životného prostredia Gideon Ezra, bývalý riaditeľ izraelskej domácej spravodajskej služby Šin Bet, správu o Mugníjovej smrti privítal a označil ho za "libanonského Carlosa". Ide o porovnanie s Carlosom známym pod menom Šakal, legendárnym venezuelským teroristom, ktorý je zodpovedný za sériu útokov v 80-tych rokoch a v súčasnosti si odpykáva doživotný trest vo francúzskej väznici. "Dúfam, že každý terorista vie, že nakoniec ho dostihnú, a som rád, že toto sa Mugníjovi stalo." Ďalší bývalý šéf služby Šin Bet, minister bez kresla Ami Ajalon, povedal, že Mugníjova smrť je víťazstvom vo vojne proti terorizmu. "Je to odkaz teroristom, že nikto z nich nie je nezraniteľný." Bývalý minister zahraničia Silvan Šalom povedal, že Mugníja "si túto smrť zaslúžil, pretože bol vrahom mnohých nevinných ľudí."
Libanonský šiitský duchovný Afíf al-Nabúlsí, blízky Hizballáhu, vyzval na odvetu za smrť Mugníju. "Každý útok proti hnutiu odporu sa stretne s odpoveďou," vyhlásil duchovný v televíznej stanicu al-Manar, ktorá je blízka Hizballáhu. "Oko za oko...človeka za človeka a lídra za lídra." Samotná organizácia Hizballáh však ihneď odvetou nepohrozila. Vo vyhlásení uviedla, že Mugníja "sa stal mučeníkom rukami sionistických Izraelčanov," označila ho za jedného zo svojich zakladateľov a "jedného z tvorcov slávneho víťazstva v júlovej vojne (z roku 2006)."
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Mohammad Alí Hossejní uviedol, že Irán toto zabitie "ostro odsudzuje". "Tento čin je jasným výsledkom a príkladom organizovaného štátneho terorizmu zo strany sionistického režimu," citovala ho iránska štátna tlačová agentúra IRNA. Hossejní označil Mugníjove aktivity za "zlatú stránku v dejinách boja proti agresívnym sionistickým okupantom."
Zabitie Mugníju v Sýrii je nepríjemné pre Damask preto, že sa dokázala jeho prítomnosť v krajine. Spojené štáty Sýriu obviňujú z toho, že podporuje teroristov. Americká FBI na Mugníjovu hlavu vypísala odmenu 25 miliónov dolárov, čiže toľko, ako na hlavu Usámu bin Ládina. Spojené štáty ho hľadali za účasť na bombových útokoch proti americkému veľvyslanectvu a kasárňam námornej pechoty v Bejrúte v roku 1983, pri ktorých zahynulo vyše 300 ľudí, za únos lietadla v roku 1985, pri ktorom zahynul príslušník amerického námorníctva a pre únosy viacerých Američanov v Libanone vrátane únosu vtedajšieho riaditeľa blízkovýchodnej kancelárie tlačovej agentúry AP Terryho Andersona. Izraelčania ho podozrievali aj z účasti na cezhraničnom útoku z júla 2006, kedy Hizballáh zajal dvoch izraelských vojakov. Tento incident vyvolal vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom.
SITA
Mugníja patril k najhľadanejším ľuďom na svete pre útoky na americké, izraelské a židovské ciele v Libanone a ďalších krajinách. Izrael je presvedčený že Mugníja bol zapojený do prípravy bombového útoku na izraelské veľvyslanectvo v Argentíne v roku 1992, pri ktorom zahynulo 29 ľudí, a že stál aj za útokom na Židovské stredisko v Buenos Aires o dva roky neskôr, kde výbuch zabil 95 ľudí.
Izrael oficiálne poprel účasť na atentáte. "Izrael odmieta akýkoľvek pokus teroristických organizácií pripísať mu akúkoľvek účasť na tejto záležitosti," uviedol vo vyhlásení úrad premiéra Ehuda Olmerta. Významní izraelskí politici však správu o smrti Imáda Mugníju privítali. Dany Jatom, bývalý šéf izraelskej tajnej služby Mossad, povedal, že nevie, kto "Imáda Mugníju zlikvidoval, ale je to úspech spravodajských služieb. Bol jedným z najväčších teroristov vo svete, na rovnakej úrovni ako Usáma Bin Ládin ." Minister životného prostredia Gideon Ezra, bývalý riaditeľ izraelskej domácej spravodajskej služby Šin Bet, správu o Mugníjovej smrti privítal a označil ho za "libanonského Carlosa". Ide o porovnanie s Carlosom známym pod menom Šakal, legendárnym venezuelským teroristom, ktorý je zodpovedný za sériu útokov v 80-tych rokoch a v súčasnosti si odpykáva doživotný trest vo francúzskej väznici. "Dúfam, že každý terorista vie, že nakoniec ho dostihnú, a som rád, že toto sa Mugníjovi stalo." Ďalší bývalý šéf služby Šin Bet, minister bez kresla Ami Ajalon, povedal, že Mugníjova smrť je víťazstvom vo vojne proti terorizmu. "Je to odkaz teroristom, že nikto z nich nie je nezraniteľný." Bývalý minister zahraničia Silvan Šalom povedal, že Mugníja "si túto smrť zaslúžil, pretože bol vrahom mnohých nevinných ľudí."
Libanonský šiitský duchovný Afíf al-Nabúlsí, blízky Hizballáhu, vyzval na odvetu za smrť Mugníju. "Každý útok proti hnutiu odporu sa stretne s odpoveďou," vyhlásil duchovný v televíznej stanicu al-Manar, ktorá je blízka Hizballáhu. "Oko za oko...človeka za človeka a lídra za lídra." Samotná organizácia Hizballáh však ihneď odvetou nepohrozila. Vo vyhlásení uviedla, že Mugníja "sa stal mučeníkom rukami sionistických Izraelčanov," označila ho za jedného zo svojich zakladateľov a "jedného z tvorcov slávneho víťazstva v júlovej vojne (z roku 2006)."
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Mohammad Alí Hossejní uviedol, že Irán toto zabitie "ostro odsudzuje". "Tento čin je jasným výsledkom a príkladom organizovaného štátneho terorizmu zo strany sionistického režimu," citovala ho iránska štátna tlačová agentúra IRNA. Hossejní označil Mugníjove aktivity za "zlatú stránku v dejinách boja proti agresívnym sionistickým okupantom."
Zabitie Mugníju v Sýrii je nepríjemné pre Damask preto, že sa dokázala jeho prítomnosť v krajine. Spojené štáty Sýriu obviňujú z toho, že podporuje teroristov. Americká FBI na Mugníjovu hlavu vypísala odmenu 25 miliónov dolárov, čiže toľko, ako na hlavu Usámu bin Ládina. Spojené štáty ho hľadali za účasť na bombových útokoch proti americkému veľvyslanectvu a kasárňam námornej pechoty v Bejrúte v roku 1983, pri ktorých zahynulo vyše 300 ľudí, za únos lietadla v roku 1985, pri ktorom zahynul príslušník amerického námorníctva a pre únosy viacerých Američanov v Libanone vrátane únosu vtedajšieho riaditeľa blízkovýchodnej kancelárie tlačovej agentúry AP Terryho Andersona. Izraelčania ho podozrievali aj z účasti na cezhraničnom útoku z júla 2006, kedy Hizballáh zajal dvoch izraelských vojakov. Tento incident vyvolal vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom.
SITA