Za železnou oponou v rokoch 1985-89: Začiatok konca totality

11. marca 1985 - Po smrti Konstantina Černenka zvolili do funkcie generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) vtedy 54-ročného Michaila Gorbačova. Jeho zvolením sa v ZSSR odštartovali hospodárske a demokratizačné reformy známe ako "perestrojka" (prestavba) a "glasnosť" (otvorenosť).


2. júla 1985 - Ministrom zahraničných vecí Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa stal Gruzínec Eduard Ševardnadze, ktorý bol jedným z duchovných otcov "glasnosti a perestrojky".

19. novembra 1985 - V Ženeve začal summit, na ktorom sa po viac ako šesťročnej prestávke stretli najvyšší predstavitelia USA a ZSSR - prezident Ronald Reagan a generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov. Po skončení summitu 21. novembra obaja proklamovali, že sa neusilujú o vojenskú prevahu a vyslovili sa za 50-percentnú redukciu jadrových zbraní.

1. januára 1986 - Prvý raz sa v novoročných televíznych prejavoch prihovorili najvyšší predstavitelia USA a ZSSR - Reagan občanom ZSSR a Gorbačov občanom USA.

22. januára 1986 - Československému disidentovi Václavovi Havlovi udelila holandská nadácia Cenu Erazma Rotterdamského, za príspevok k zachovaniu európskej kultúry.

25. februára 1986 - Začal sa (trval do 6. marca 1986) 27. zjazd KSSZ, na ktorom delegáti schválili nový program strany a hlavné smery hospodárskeho sociálneho rozvoja na roky 1986-1990 a Gorbačova potvrdili v najvyššej straníckej funkcii.

11. septembra 1986 - Na pokyn poľskej vlády oznámil minister vnútra Czesław Kiszczak, že do 15. septembra budú prepustení všetci politickí väzni, vrátane aktivistov ilegálnej odborovej organizácie Solidarita, ktorá vznikla už v roku 1980.

11. októbra 1986 - V Reykjavíku sa začal dvojdňový summit vrcholných predstaviteľov ZSSR a USA. Rokovanie otvoril súkromný hodinový rozhovor medzi Reaganom a Gorbačovom. Summit predznamenal neskoršie dohody medzi USA a ZSSR o postupnom jadrovom odzbrojovaní.

22. december 1986 - Na Gorbačovov pokyn povolili po sedemročnom vyhnanstve návrat do Moskvy disidentovi Andrejovi Sacharovovi a jeho manželke Jelene Bonnerovej. V tom istom roku prepustili z internácie aj niekoľkých popredných disidentov, napríklad Anatolija Ščaranského.

27. januára 1987 - Začalo sa dvojdňové zasadanie ÚV KSSZ, na ktorom delegáti schválili zásadné ustanovenia týkajúce sa rozvoja demokracie a hospodárstva podľa Gorbačovovho návrhu rozsiahlej prestavby ("perestrojka") hospodárstva smerujúceho k uvoľneniu centrálneho riadenia a podpory rozšírenia demokracie ("glasnosť").

18. marca 1987 - Zástupcovia miest Saarlouis (Nemecka spolková republika - NSR) a Eisenhüttenstadtu (Nemecká demokratická republika - NDR) ako prví v dejinách vtedy rozdeleného Nemecka podpísali dohodu o partnerstve medzi svojimi mestami.

25. marca 1987 - Vysokí dôstojníci západonemeckého bundeswehru sa prvýkrát od rozdelenia Nemecka zúčastnili ako pozorovatelia vojenského cvičenia v NDR.

5. mája 1987 - Herec a národný umelec Miloš Kopecký vystúpil na IV. zjazde Zväzu československých dramatických umelcov v Prahe s kritickým prejavom, v ktorom okrem iného vyzval čelných komunistických funkcionárov, aby sa vzdali svojich funkcií.

8. decembra 1987 - Gorbačov a Reagan podpísali vo Washingtone sovietsko-americkú zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu.

10. januára 1988 - Tlačový orgán talianskej komunistickej strany L' Unita uverejnil rozhovor s Alexandrom Dubčekom, lídrom Pražskej jari z roku 1968.

26. januára 1988 - Počas návštevy Československa sa kancelár NSR Helmut Kohl stretol aj predstaviteľmi Charty 77 a s pražským arcibiskupom Františkom Tomáškom.

25. februára 1988 - Sovietsky zväz začal s odsunom rakiet stredného doletu z územia Československa a NDR, ktoré tam boli rozmiestnené od roku 1984.

25. marca 1988 - V Bratislave na Hviezdoslavovom námestí sa konala demonštrácia veriacich, známa ako Sviečková demonštrácia. Jej účastníci požadovali úplnú náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv. Príslušníci verejnej bezpečnosti rozohnali demonštrantov vodnými delami.

14. apríla 1988 - Zástupcovia ZSSR, USA, Afganistanu a Pakistanu podpísali v Ženeve dohodu, ktorá stanovila spôsob odchodu sovietskych vojsk z Afganistanu. S odsunom vojsk začal Sovietsky zväz 15. mája 1988.

6. mája 1988 - Konal sa pohreb českého disidenta Pavla Wonku, ktorý zomrel za nevyjasnených okolnosti 26. apríla 1988 vo väzení v Hradci Králové. Na pohrebe vo Vrchlabí sa zúčastnilo takmer 2000 ľudí, medzi ktorými nechýbali signatári Charty 77 či zástupcovia veľvyslanectiev.

5. júna 1988 - V ZSSR sa v duchu uvoľnenia cirkevnej politiky začali dvojtýždňové oslavy 1000. výročia ruskej pravoslávnej cirkvi.

11. novembra 1988 - Britská premiérka Margaret Thatcherová sa počas návštevy Poľska stretla v Gdansku aj s lídrom ilegálnej odborovej organizácie Solidarita Lechom Walesom.

30. novembra 1988 - Poľská štátna televízia odvysielala 45-minútovú diskusiu medzi predákom Solidarity Walesom a predsedom oficiálnych komunistických odborov Alfredom Miodowiczom. Bolo to prvý raz od vyhlásenia výnimočného stavu v Poľsku z 13. decembra 1981.

9. decembra 1988 - Francúzsky prezident François Mitterrand sa počas návštevy Československa stretol s disidentmi na čele s Václavom Havlom, s ktorými raňajkoval v pražskom Buquoyskom paláci, v sídle francúzskeho veľvyslanectva.

10. decembra 1988 - V Prahe sa pri príležitosti Dňa ľudských práv konala prvá oficiálne povolená demonštrácia nezávislých iniciatív, na ktorej vystúpil aj Václav Havel.

16. decembra 1988 - Na základe predchádzajúceho rozhodnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) boli vypnuté rušičky zahraničného rozhlasového vysielania. Vysielanie zahraničných staníc v češtine a v slovenčine bolo možné počúvať na území celého Československa. Rušené ostalo len Rádio Slobodná Európa.

6. februára 1989 - Vládna Poľská zjednotená robotnícka strana začala rokovať za tzv. okrúhlym stolom so zástupcami opozičnej Solidarity. Rokovania vyústili do kompromisu, súčasťou ktorého bola zmena volebného systému a vypísanie slobodných volieb na jún 1989.

26. marca 1989 - Pri voľbách do nového zastupiteľského orgánu - Zjazdu ľudových poslancov - sa občania ZSSR prvý raz po 70 rokoch rozhodovali medzi viacerými kandidátmi.

17. apríla 1989 - V deň 20. výročia svojho odvolania z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ prehovoril Alexander Dubček v maďarskej štátnej televízii.

4. júna 1989 V Poľsku sa začali (trvali do 18. júna) po 45 rokoch slobodné voľby, v ktorých sa o hlasy voličov uchádzali aj zástupcovia Solidarity. Získali 99 zo 100 kresiel v Senáte, ktoré boli uvoľnené, a tiež všetkých 161 voľných kresiel v Sejme. Prezidentom sa na prechodné obdobie jedného roka stal s prevahou jedného hlasu dovtedajší najvyšší predstaviteľ krajiny Wojciech Jaruzelski.

12. júna 1989 - Michail Gorbačov počas návštevy NSR podpísal s kancelárom Helmutom Kohlom vyhlásenie, čím v mene ZSSR prvý raz potvrdil právo každého štátu slobodne si zvoliť vlastný politický a sociálny systém.

16. júna 1989 - Presne 31 rokov po poprave Imreho Nagya, ktorý bol ako protagonista maďarského povstania v roku 1956 odsúdený na smrť vo vykonštruovanom procese a 16. júna 1958 popravený, sa v Budapešti konal za prítomnosti 300.000 ľudí 11-hodinový symbolický pietny akt.

27. júna 1989 - Pri maďarskom Šoprone začali ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska Gyula Horn a Alois Mock strihať plot z ostatných drôtov medzi oboma krajinami. Rozoberanie železnej opony sa začalo v Maďarsku skôr vzhľadom na veľké ekonomické náklady spojené s prevádzkou tohto ochranného systému.

29. júna 1989 - Text petície Několik vět vypracovaný v Československu predstaviteľmi Charty 77, zverejnili rozhlasové stanice BBC, Hlas Ameriky a Slobodná Európa.

19. augusta 1989 - Neďaleko maďarského mesta Šopron sa uskutočnil Paneurópsky piknik, podujatie, ktoré malo podporiť myšlienku európskej vzájomnosti. Pri tejto príležitosti sa mala na tri hodiny otvoriť štátna hranica, aby sa mohli účastníci podujatia slobodne pohybovať. "Dieru" v železnej opone však využili stovky občanov NDR, aby utiekli cez Rakúsko do NSR.

23. augusta 1989 - Dva milióny obyvateľov pobaltských štátov vtedajšieho Sovietskeho zväzu vytvorilo živú reťaz dlhú viac ako 600 kilometrov. Cieľom akcie bolo upozorniť na osud Estónska, Lotyšska a Litvy 50 rokov po podpise Paktu Molotov - Ribbentrop, ktorý viedol k okupácii týchto krajín Sovietskym zväzom.

11. septembra 1989 - Maďarsko definitívne otvorilo svoje hranice s Rakúskom pre občanov NDR, ktorí chceli odísť do západnej časti Nemecka.

18. septembra 1989 - V Maďarsku sa podarilo podpísať dohodu o postupnom prechode na systém pluralitnej demokracie a prekonaní ekonomickej krízy. Rokovania za okrúhlym stolom prebiehali po vzore Poľska. Od roku 1987 ako opozičná sila existovalo Maďarské demokratické fórum, neskôr pribudli Fidesz a SZDSZ (Strana slobodných demokratov).

30. septembra 1989 - Minister zahraničných vecí NSR Hans Dietrich Genscher oznámil z balkóna Lobkovického paláca v Prahe občanom NDR, že majú otvorenú cestu na Západ. Tisícky utečencov z NDR sa snažili prejsť do NSR cez Prahu, usídlili sa na pôde pražského veľvyslanectva NSR. Odcestovali do západného Nemecka v mimoriadnych vlakoch.

7. októbra 1989 - Namiesto Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP), ktorá bola de facto komunistickou stranou, vznikla z iniciatívy reformných komunistov Maďarská socialistická strana (MSZP). Zo 700.000 pôvodných členov MSZMP prešlo do novej MSZP 50.000 ľudí.

18. októbra 1989 - Dlhoročný najvyšší stranícky a štátny funkcionár NDR Erich Honecker podal demisiu. Jeho nástupcom sa stal vtedy 52-ročný Egon Krenz.

23. októbra 1989 – Maďarsko prijalo novú ústavu, ktorá zakazovala vládu jednej strany, zaručovala ľudské práva a ukotvila smerovanie krajiny k parlamentnej demokracii, občianskej spoločnosti a k trhovému hospodárstvu. Dočasným prezidentom sa stal Mátyás Szűrös, ktorý z balkóna parlamentu vyhlásil slávnostne Maďarskú republiku.

9. novembra 1989 - Padol Berlínsky múr a cez všetky hraničné prechody medzi západnou a východnou časťou Berlína sa mohli občania slobodne pohybovať. Múr od 13. augusta 1961 rozdeľoval Berlín na západnú a východnú časť.

12. novembra 1989 - Pápež Ján Pavol II. svätorečil vo Vatikáne Anežku Českú (1211-1282), najmladšiu dcéru českého kráľa Přemysla Otakara I. a Konstancie Uhorskej. Na bohoslužbách sa zúčastnilo približne 10.000 pútnikov z vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR).

14. november 1989 - Všetky stalinské represie proti národom vyhlásili v ZSSR za nezákonné a zločinné.

16. novembra 1989 - Slovenskí vysokoškoláci zorganizovali pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva v Bratislave demonštráciu. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva predstaviteľom vtedajšej moci na Slovensku.

17. novembra 1989 - V Prahe sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva demonštrácia študentov vysokých škôl, ktorej brutálne potlačenie a nepotvrdená správa o smrti jedného z účastníkov odštartovali politické zmeny a pád komunisitckého totalitného režimu v Československu. Začala sa nežná revolúcia.

29. novembra 1989 - Päť dní potom ako odstúpilo vedenie KSČ a jej generálny tajomník Miloš Jakeš, poslanci Federálneho zhromaždenia odhlasovali zmenu Ústavy, z ktorej bol vypustený článok 4 o vedúcej úlohe KSČ a článok 16 o marxizme–leninizme ako o štátnej ideológii. Poslanci vypustenie článkov prijali jednohlasne.

2. december 1989 - Na palube výletnej lode Maxim Gorkij pri pobreží Malty sa stretli Gorbačov a 41. americký prezident George Bush st. Začal sa dvojdňový summit, na ktorom síce politickí predstavitelia nepodpísali žiadny oficiálny dokument, ale napriek tomu vstúpil do dejín ako faktický koniec studenej vojny.

4. december 1989 - Sovietska vláda oznámila, že vstup armády piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 nebol opodstatnený a rozhodnutie o ňom bolo chybné.

15. decembra 1989 - Potom ako sa rumunská tajná služba Securitate pokúsila v Temešvári zatknúť a deportovať z krajiny kalvínskeho kňaza Lászlá Tökésa, vypukli prvé protesty, ktoré prerástli do masových i násilných demonštrácií v Rumunsku. Na nich sa požadovalo odstúpenie rumunského prezidenta a generálneho tajomníka Nicolae Ceausesca. Toho zbavili moci 22. decembra.

25. decembra 1989 - Po krátkom vojenskom procese popravili Nicolae Ceausesca a jeho manželku Elenu.

29. decembra 1989 - Poslanci federálneho parlamentu za prezidenta Československa jednohlasne zvolili disidenta Václava Havla. Slobodné voľby boli vypísané na 8. a 9. jún 1990.

19. november 1990 - Podpísaním spoločného vyhlásenia šiestich štátov Varšavskej zmluvy a 16 štátov NATO na summite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v Paríži sa oficiálne skončila tzv. studená vojna.