Za Veľkej vojny chodili Viedenčania skupovať tovar na Slovensko

Bratislava 25. júla (TASR) - Časť územia súčasného Slovenska bola počas Prvej svetovej vojny, ktorá sa začala pred sto rokmi, dôležitým zázemím Rakúsko-Uhorska. „Išlo o najmä o južné oblasti. No napríklad aj Záhorie bolo tradične zásobovacím centrom pre Viedeň a jej predmestia,“ povedala pre TASR Gabriela Dudeková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.


Severné regióny ako Orava alebo Kysuce boli veľmi chudobné a neboli skutočným zásobovacím zázemím. Podobne ako bojmi postihnuté oblasti východného Slovenska. Podľa Dudekovej sa s dĺžkou trvania vojny zásobovanie aj na našom území zhoršovalo. „Boli stanovené presné dávky potravín na jedného vojaka a z nich sa odvodili podobné kvóty aj pre civilné obyvateľstvo. Na základe nich sa stanovilo, koľko vagónov potravín majú dodať jednotlivé župy. Tie sa zo zásobovacích centrál distribuovali do regiónov, kde sa prostredníctvom potravinových lístkov prideľovali, alebo predávali obyvateľom,“ dodala Dudeková.

Po roku 1916 už ani najúrodnejšie regióny nedokázali zásobovať vlastné obyvateľstvo a plniť povinné vojenské dodávky. Hlad sa však prejavil najmä v priemyselnom Rakúsku, ktoré bolo odkázané na potravinové dodávky z Uhorska. „Viedenčania často chodili počas vojny električkou do Prešporka, dnešnej Bratislavy, kde na čiernom trhu skupovali nedostatkový tovar za vysoké ceny. Ten potom dovážali do hlavného mesta monarchie aj vo veľkom,“ upozornila Dudeková.

Od roku 1917 sa však už naplno prejavila ekonomická kríza. „Pokračovala obrovská inflácia. Vzrástli rozdiely medzi chudobnými a najbohatšími. Nútené odriekanie a prehĺbenie rozdielov v spoločnosti bolo najväčším dôvodom sociálnej nespokojnosti. Do veľkej miery to postihlo aj stredné vrstvy, ktoré bývali najväčšou oporou štátu a jeho administratívy,“ povedala slovenská historička.

Prvá svetová vojna priniesla nielen milióny obetí, ale aj významné spoločenské zmeny. Štát získal rozhodujúcu úlohu v riadení ekonomiky a posilnili sa aj práva žien, ktoré počas vojny nahradili v mnohých pracovných pozíciách mužov. Podľa Dudekovej to však platilo predovšetkým pre západnú Európu, kde boli ženy nasadzované vo veľkých počtoch do tovární pre vojenskú výrobu. „U nás bola situácia odlišná, pretože Uhorsko nebolo až tak priemyselne vyspelé. Ženy boli tiež nasadzované do tovární. Napríklad v komárňanskej muničnej továrni ich už koncom roku 1914 pracovalo približne štyristo. Ženy však pracovali najmä v poľnohospodárstve,“ zdôraznila Dudeková.

Z pohľadu Slovákov bol najdôležitejším výsledkom Prvej svetovej vojny vznik Československa. „Jednak sa posilnili národné práva Slovákov na poli školstva a kultúry, no najmä došlo k liberalizácii a demokratizácii spoločnosti, vrátane udelenia všeobecného volebného práva, a to sa týkalo všetkých národností,“ uzavrela Dudeková.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR