Za to, ako si naše telo poradí s COVID-19, môžu aj gény od neandertálcov

V uplynulom desaťročí sa dokázalo, že keďže sa párili s predkami moderných ľudí, zanechali nám približne dve percentá svojej DNA.

Takmer polovica neandertálskeho genómu stále prežíva a je v malom množstve rozptýlená medzi takmer všetky súčasné DNA ľudí. Výnimkou sú tí, ktorí majú afrických predkov, nakoľko neandertálci zrejme nikdy v Afrike nežili.

Takéto gény sú spájané so všetkým, od množstva ochlpenia až po metabolizmus. Zdá sa, že mnohé súvisia s imunitným systémom, ovplyvňujú napríklad riziko vzniku chorôb ako sú lupus, Crohnova choroba či dokonca cukrovka.

Podľa posledných vedeckých prác sa zdá, že neandertálske gény majú vplyv aj na COVID-19. Buď vedia telu priebeh ochorenia ešte zhoršiť alebo ho ochrániť pred infekciou.
Istý horší priebeh

V septembri minulého roka genetici Hugo Zeberg a Svante Pääbo z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku objavili neandertálsky reťazec DNA, presnejšie haplotyp, ktorý súvisí s vyšším rizikom vzniku vážneho ochorenia.

V odbornom magazíne Nature publikovali štúdiu, z ktorej vyplýva, že ľudia, u ktorých je teno haplotyp prítomný, majú dvojnásobne vyššiu šancu, že budú potrebovať intenzívnu zdravotnú starostlivosť. Ak zdedili haplotyp od oboch rodičov, riziko je ešte vyššie.

Špecifická génová sekvencia je pritom najbežnejšia u ľudí juhoázijského pôvodu, aspoň jednu kópiu má až 63 percent obyvateľov Bangladéša. Ako uvádza The Economist, prekvapivé je, že v oblastiach východnej Ázie je veľmi zriedkavý.

Podľa autorov štúdie je to spôsobené evolúciou, a teda aj prehlbujúcimi sa ekonomickými rozdielmi medzi jednotlivými národmi Ázie. V Bangladéši a Indii majú dlhodobé problémy s cholerou, pred ktorou tento konkrétny haplotyp ľudí naopak chráni.

Cytokínová búrka

Medzi Európanmi sa prevalencia pohybuje na úrovni 16 percent, v Afrike úplne absentuje, čo sa však očakávalo. Napriek tomu, koľko toho o výskyte opisovaného haplotypu už vedci vedia, nie je úplne jasné, ako jeho „vplyv“ funguje.

Podľa dostupných informácií kóduje proteín, ktorý interaguje s bunkovými receptormi, aké má aj vírus SARS-CoV-2 spôsobujúci ochorenie COVID-19. Podieľa sa tiež na produkcii signálnych proteínov nazývaných cytokíny.

Intenzívny zápal spôsobený koronavírusovou infekciou sa nazýva cytokínová búrka, často sa označuje aj ako hyperaktívna imunitná reakcia. Práve tá často pacientov s ochorením COVID-19 zabíja.

Ochranný účinok

V polovici februára tohto roka vedci publikovali ďalšiu štúdiu v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, ktorá sa týka iného neandertálskeho haplotypu. Jeho účinok je zdá sa zase naopak ochranný.

V prípade jednej kópie (od jedného rodiča) je pravdepodobnosť kritického ochorenia o 22 percent nižšia. Tento haplotyp sa v populácii vyskytuje omnoho častejšie, je prítomný vo všetkých častiach sveta okrem subsaharskej Afriky.

Okolo 25 až 35 percent obyvateľov Eurázie má aspoň jednu kópiu, vo Vietname a východnej Číne dokonca viac ako polovica ľudí. Nachádza sa aj u Američanov prevažne afrického pôvodu, zrejme z dôvodu premiešania s euroázijskými predkami.

Výnimočný Bangladéš

Tento haplotyp bráni šíreniu RNA vírusov, medzi ktoré patrí aj SARS-CoV-2, a to tým, že vedie infikované bunky k rýchlej autodeštrukcii. Je dokázané, že poskytuje určitú ochranu pred západonílskym vírusom, hepatitídou C, dokonca aj pred SARS-CoV-1.

Majú ho aj iné cicavce, u niektorých druhov sa niekoľkokrát „stratil“. Tento fakt podľa odborníkov naznačuje, že ak nie je jeho ochrana využívaná, proste zmizne. Tieto úvahy by mohli pomôcť odhaliť, prečo sú niektoré národy COVIDom zasiahnuté viac ako iné.

Napríklad Briti pôvodom pochádzajúci z Bangladéša majú často ťažší priebeh ochorenia COVID-19. Na strane druhej, úmrtnosť Bangladéšanov je na úrovni 5,1 na 100-tisíc, či je rádovo menej ako v iných krajinách, v ktorých je haplotyp zriedkavejší.

Žiadne z týchto záverov ale nie sú jednoznačné, nakoľko na priebeh ochorenia COVID-19 majú veľký vplyv aj iné faktory, ako vek, obezita či dokonca pohlavie.
Využitie v praxi

Či sa dajú všetky tieto nové informácie využiť pri aktuálnej pandémii je však profesor Ľudevít Kádaši skeptický.

„Môj osobný pocit je, že tieto výsledky sú nedostatočné na to, aby mali konkrétne využitie pri prevencii infekcie COVIDom,“ uviedol profesor z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (PRIF UK) v Bratislave.

Dodal, že je potrebné ešte urobiť mnohé výskumy, aby sa získali poznatky, aplikovateľné v lekárskej praxi.

Autori veria, že lacné sekvenovanie génov môže lekárom v budúcnosti pomôcť posúdiť, u ktorých pacientov je pravdepodobné, že budú mať horší priebeh ochorenia a zasiahnuť tak výraznejšie a presnejšie do ich liečby.

Výsledky štúdii o neandertálskych haplotypoch by mohli pomôcť aj pri hľadaní nových liekov a spôsobov liečby. Prispieť tiež môžu k pochopeniu mechanizmov, pomocou ktorých gény prepožičiavajú rezistenciu alebo náchylnosť.

SARS-CoV-2 podľa odborníkov určite nie je posledným koronavírusom či celkovo vírusom, s ktorým sa ľudstvo bude musieť vysporiadať.