|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. februára 2010
Za sociálne služby chce asociácia rovnaké peniaze
Zrovnoprávniť neverejných poskytovateľov sociálnych služieb s verejnými tak, aby za rovnaké služby dostávali rovnaké príspevky, žiada Asociácia poskytovateľov sociálnych ...
Zdieľať
Ilustračné foto SITA BRATISLAVA 23. februára (WEBNOVINY) - Zrovnoprávniť neverejných poskytovateľov sociálnych služieb s verejnými tak, aby za rovnaké služby dostávali rovnaké príspevky, žiada Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb SR. Spustili preto petíciu za rovnoprávnosť klientov sociálnych služieb a zároveň oslovili všetkých poslancov parlamentu, aby novelizovali zákon o sociálnych službách.
Terajšia právna úprava podľa predsedníčky asociácie Milady Dobrotkovej diskriminuje neverejných poskytovateľov, čím ich v podstate likviduje. Riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio naznačil, že ak bude súčasný stav pokračovať, neverejní poskytovatelia neprežijú ani tento rok. "Je v tom bordel," konštatovala na margo financovania sociálnych zariadení šéfka Nadácie na podporu sociálnych zmien SOCIA Helena Woleková. "Zákon rozdelil občanov do dvoch kategórií. Je to nespravodlivé, lebo všetci rovnako platili dane," priblížil riaditeľ bratislavského zariadenia Lepší svet Dušan Mikulec.
Chaos podľa asociácie spôsobuje predovšetkým systémová chyba, doteraz sa totiž nestanovili normatívy na jedno miesto, pevná cena príspevku, ktorú by verejní a i neverejní poskytovatelia sociálnych služieb dostávali za starostlivosť o jedného človeka. Dochádza tak k veľkým rozdielom vo financovaní jedného miesta. Ďalším problémom je, že peniaze smerujú predovšetkým do zariadení, ktoré zriadila samospráva. Vyššie územné celky či mestá však už nechcú prispievať ďalším, neverejným poskytovateľom, ktorí plnia tú istú službu. Woleková spomenula príklad Bratislavského kraja, kde 16 verejných poskytovateľov dostalo 500 miliónov Sk a sto neziskových organizácií 92 miliónov.
Asociácia navrhuje zmenu zákona tak, aby občania mali rovnaký nárok na príspevok bez ohľadu na to, či službu poskytuje verejný alebo neverejný poskytovateľ a bez ohľadu na kraj, v ktorom im je služba poskytovaná. Občan má právo na slobodný výber poskytovateľa bez sankcie, že nedostane príspevok, ak neprijme ponuku samosprávy, konštatujú. Posudky občanov o odkázanosti na sociálnu službu by mal podľa nich vystavovať nezávislý orgán a nie samospráva, ktorá zároveň rozhoduje o príspevkoch plynúcich z posudku.
SITA
Terajšia právna úprava podľa predsedníčky asociácie Milady Dobrotkovej diskriminuje neverejných poskytovateľov, čím ich v podstate likviduje. Riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio naznačil, že ak bude súčasný stav pokračovať, neverejní poskytovatelia neprežijú ani tento rok. "Je v tom bordel," konštatovala na margo financovania sociálnych zariadení šéfka Nadácie na podporu sociálnych zmien SOCIA Helena Woleková. "Zákon rozdelil občanov do dvoch kategórií. Je to nespravodlivé, lebo všetci rovnako platili dane," priblížil riaditeľ bratislavského zariadenia Lepší svet Dušan Mikulec.
Chaos podľa asociácie spôsobuje predovšetkým systémová chyba, doteraz sa totiž nestanovili normatívy na jedno miesto, pevná cena príspevku, ktorú by verejní a i neverejní poskytovatelia sociálnych služieb dostávali za starostlivosť o jedného človeka. Dochádza tak k veľkým rozdielom vo financovaní jedného miesta. Ďalším problémom je, že peniaze smerujú predovšetkým do zariadení, ktoré zriadila samospráva. Vyššie územné celky či mestá však už nechcú prispievať ďalším, neverejným poskytovateľom, ktorí plnia tú istú službu. Woleková spomenula príklad Bratislavského kraja, kde 16 verejných poskytovateľov dostalo 500 miliónov Sk a sto neziskových organizácií 92 miliónov.
Asociácia navrhuje zmenu zákona tak, aby občania mali rovnaký nárok na príspevok bez ohľadu na to, či službu poskytuje verejný alebo neverejný poskytovateľ a bez ohľadu na kraj, v ktorom im je služba poskytovaná. Občan má právo na slobodný výber poskytovateľa bez sankcie, že nedostane príspevok, ak neprijme ponuku samosprávy, konštatujú. Posudky občanov o odkázanosti na sociálnu službu by mal podľa nich vystavovať nezávislý orgán a nie samospráva, ktorá zároveň rozhoduje o príspevkoch plynúcich z posudku.
SITA