Za škandál s eurofondmi sú zodpovedné podľa J. Drobu aj kraje

Bratislava 18. augusta (TASR) – Za škandál s eurofondmi na vedu a výskum a za to, ako dopadla prvá výzva na 301 miliónov eur a komu boli odklepnuté peniaze, nesú zodpovednosť aj jednotlivé samosprávne kraje. Je o tom presvedčený poslanec Národnej rady (NR) SR a zároveň kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba (SaS). Svoju zodpovednosť majú podľa neho niesť tým, že ich zástupcovia ako členovia Monitorovacieho výboru pre operačný program Výskum a inovácie hlasovali na zasadnutí v máji 2016 za hodnotiace a výberové kritériá navrhnuté rezortmi školstva a hospodárstva.


"Nikoho neobviňujem ani z korupcie, ani z ničoho iného, len z toho, že hlasovali o absolútne perverzných výberových kritériách," vyhlásil na dnešnej tlačovej besede Droba. Práve predmetné kritériá, na základe ktorých sa mohli podľa neho odohrať "následné zvrhlosti a najväčšia ekonomická a morálna obludnosť tretej Ficovej vlády", zapríčinili, že vyhrali firmy s ročným obratom 1700 eur, pochybné a schránkové firmy so sídlom v paneláku, alebo také, ktoré v obchodom registri nemajú uvedené ako svoju činnosť vedu a výskum.

Svoje tvrdenia podopiera tým, že v rámci zasadnutia neodzneli zo strany predstaviteľov samosprávnych krajov žiadne pripomienky a kritika na navrhnuté kritériá. Zároveň však sám priznáva, že nemá žiadne informácie o tom, kto ako hlasoval, keďže hlasovanie bolo neverejné. Zodpovednosť podľa neho nesú všetci tí, ktorí sa na hlasovaní zúčastnili a hlasovali za predmetné kritériá. Droba v tom ako jeden z možných dôvodov vidí primárne nedostatok chuti zo strany členov výboru preštudovať si to, o čom sa hlasuje.

V tejto súvislosti plánuje vyzvať nového ministra školstva, aby sa pokúsil zachrániť aspoň časť z peňazí 301-miliónového balíka. Taktiež by sa podľa neho mali zmeniť niektoré kritériá v podmienkach, napr. aby mala firma minimálne tri roky uvedenú vedu a výskum ako svoju činnosť v obchodom registri. Droba zároveň apeluje na predsedov krajov, aby nepodceňovali výber a dôslednejšie vyberali ľudí ako svojich zástupcov, ktorí majú zastupovať záujmy štátu a samosprávy, a nie automaticky dvíhať ruku a hlasovať.

Voči týmto obvineniam sa ohradzuje súčasný predseda BSK a rovnako kandidát na tento post pre novembrové krajské voľby Pavol Frešo. Ten sa podľa vlastných slov musí "vážnym spôsobom" zastať svojich kolegýň a kolegov, ktorých obvinenia z nekalého konania považuje za neprijateľné. Podľa neho nie je na vine monitorovací výbor a schválené kritériá, ale fakt, že došlo k "brutálnemu" zneužitiu systému, čo označil za svinstvo. Na margo toho, že nikto z predstaviteľov krajov, teda ani z BSK, nedal k navrhnutým kritériám žiadne pripomienky, uviedol, že vo výbore sedia také "kapacity na myslenie a keď oni povedia, že kritériá sú v poriadku, tak mňa ani len nenapadne narýchlo si vymýšľať nejakú pripomienku."

Zodpovednosť za celú situáciu podľa predstaviteľov kraja nesie ministerstvo školstva ako riadiaci orgán predmetného operačného programu. Monitorovací výbor totiž podľa Barbory Lukáčovej, riaditeľky Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK, je síce najvyšším orgánom operačného programu, avšak nerozhoduje ani o projektoch, ani žiadateľoch. "Na pôde monitorovacieho výboru sa nevyberajú projekty, ale hodnotiace kritériá. Napríklad, či sa napĺňa stratégia operačného projektu, či je projekt prihlásený do správnej výzvy," zdôraznila Lukáčová s tým, že na jeho zasadnutí sa zúčastňuje aj zastúpenie EK. Rovnako podľa nej neodsúhlasuje ani hodnotiteľov, ale výzvu na nich vyhlasuje riadiaci orgán, teda príslušné ministerstvo, ktoré taktiež hodnotiteľov vyberá, či už samo, alebo cez sprostredkovateľské orgány.

O post šéfa BSK sa okrem Drobu a Freša uchádza bratislavský mestský poslanec a vicestarosta mestskej časti Jarovce Jozef Uhler a predseda Strany zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov Ľubomír Kolárik. Tiež spevák, moderátor a podnikateľ Martin Jakubec, líder neformálnej občianskej platformy Statoční ľudia slobody Rastislav Blaško, starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto i súčasný poslanec Zastupiteľstva BSK Rudolf Kusý a bývalý primátor Bratislavy a exminister školstva Milan Ftáčnik. O post predsedu BSK sa chce uchádzať aj súčasný starosta Vajnôr a zároveň bratislavský mestský poslanec Ján Mrva.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR