|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. marca 2019
Za praktiky bitúnkov môže aj zlý systém
Chovateľom by podľa odborníkov pomohlo obnovenie sanitárnych bitúnkov či preplácanie nákladov spojených s úhynom zvierat. Konštatujú to Hospodárske noviny ...
Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: FOTO TASR/AP
Bratislava 27. marca (TASR) – Chovateľom by podľa odborníkov pomohlo obnovenie sanitárnych bitúnkov či preplácanie nákladov spojených s úhynom zvierat. Konštatujú to Hospodárske noviny v súvislosti s prípadmi kúpy chorého hovädzieho dobytka slovenskými bitúnkami.Chovatelia, zootechnici, veterinári a majitelia bitúnkov aj predstavitelia vyššej štátnej správy naznačili, že dôvodom takéto konania je, že štát finančne nepomáha chovateľom hovädzieho dobytka. "Sme asi jediná krajina v Európe, ktorá náklady spojené s odstraňovaním a likvidáciou uhynutých a chorých zvierat necháva na pleciach chovateľov," povedal výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka Peter Polák.
V prípade, že zviera ochorie, náklady na liečenie hradí farmár. Za jeho utratenie zaplatí veterinárovi minimálne 100 eur, za likvidáciu v kafilérii 300 eur za tonu a náklady na dopravu zvieraťa. V susednej ČR majú chovatelia k dispozícií 8 súkromných kafilérií a v niektorých prípadoch s nákladmi pomôže farmárom štát preplatením náhrady za likvidáciu. "Náhrada zahŕňa aj náklady na porážku chorých zvierat a na neškodné odstránenie ich kadavérov. V odôvodnených prípadoch sa poskytne aj na náhrada za neškodné odstránenie ich produktov," uviedol hovorca českého agrorezortu Vojtěch Bílý. Preplácanie náhrad funguje v Maďarsku či Poľsku, v Rakúsku majú tzv. nákazovú pokladnicu.
Pred vstupom do Európskej únie v roku 2004 fungovali v SR tzv. sanitné bitúnky. Podľa Paulíny Kojnok zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy to boli priestorovo oddelené časti bežných bitúnkov, ktoré boli prispôsobené na zabíjanie zvierat s obmedzenou schopnosťou pohybu. Mäso takýchto zvierat putovalo do výseku a potom do kafilérie. Mäso z takéhoto bitúnku bolo označené na etikete ako spracované v sanitnom bitúnku. V súčasnosti sa mäso označuje ako požívateľné alebo nepožívateľné.
V minulosti fungovalo na Slovensku 5 kafilérií, v súčasnosti ostala jedna v Mojšovej Lúčke, ktorá by sa mala postarať o telá uhynutých zvierat z celého Slovenska. "Kapacita kafilérie je vyťažená asi na 80 %," priblížila jej konateľka Alexandra Krajčíová Orčíková.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR